Carl Jung bol švajčiarsky psychiater a Freudov kolega, ktorý opustil freudovskú psychoanalýzu, pokiaľ ide o podvedomú myseľ ako rezervoár potlačenej sexuálnej traumy, ktorá spôsobuje všetky neurózy. Jung založil svoju vlastnú školu analytickej psychológie.
Jung veril v astrológiu, spiritualizmus, telepatiu, telekinézu, jasnovidectvo a ESP (extrasensory perception, mimozmyslové vnímanie, pozn.prekl.). Okrem viery v početné okultné a paranormálne pojmy Jung vo svojej snahe ustanoviť psychológiu zakorenenú v okultných a pseudovedeckých vierach prispel dvoma novými pojmami: synchronicita a kolektívne podvedomie.
Synchronicita je ukážkovým príkladom: vysvetľuje tzv. „zmysluplné náhody", ako je napr. chrobák, ktorý vletí do pacientovej izby práve vtedy, keď tento opisuje svoj sen o skarabeovi. Skarabeus je egyptským symbolom znovunarodenia, poznamenáva Jung. A preto, ten príhodný okamih letiaceho chrobáka naznačuje, že transcedentálny význam skarabea vyskytujúceho sa v sne a zároveň aj skutočného chrobáka prítomného v miestnosti je v tom, že pacient má potrebu oslobodiť sa od svojho nadmerného racionalizmu. Jeho pojem synchronicity je v tom, že existuje nekauzálny princíp, ktorý spája udalosti majúce podobný význam svojou vlastnou zhodou náhod v čase namiesto ich sekvenciou. Tvrdil, že medzi mysľou a fenomenálnym svetom vnímania existuje synchronizmus.
Aký existuje dôkaz pre synchronicitu? Žiadny. Jungova obrana je tak nezmyselná, že váham, či ju mám zopakovať. Tvrdí, že „nekauzálny jav musí existovať…. pretože aj štatistika môže existovať len preto, že existujú výnimky" (1973, Letters, 2:426). Tvrdí, že „…nepravdepodobné fakty existujú… inak by nemohol byť žiadny štatistický priemer…" (tamtiež: 2:374). A napokon tvrdí, že „premisa pravdepodobnosti súčasne predpokladá existenciu nepravdepodobného" (tamtiež, 2:540)
Aj keby existovala synchronicita medzi mysľou a svetom tak, že sa by isté náhody zhodovali s transcedentálnou pravdou, stále by bolo problémom tieto pravdy zistiť. Akého sprievodcu by sme asi mali použiť na určenie správnosti nejakej interpretácie? Niet žiadneho - okrem intuície a preniknutia do podstaty vecí, čo sú tí istí sprievodcovia, ktorí viedli Jungovho učiteľa, Sigmunda Freuda, pri jeho interpretácii snov.
Podľa psychiatra a autora Anthonyho Storra, Jung prešiel obdobím duševnej choroby, počas ktorej sa domnieval, že je prorokom so „zvláštnym videním". Jung sa vyjadroval o svojej „tvorivej chorobe" (v rokoch 1913-1917) ako o dobrovoľnej konfrontácii s podvedomím. Jeho „zvláštne videnie" bolo v tom, že si myslel, že všetci jeho pacienti nad 35 rokov trpia na „stratu náboženstva" a tak musel niečím vyplniť ich prázdne, bezcieľne, nezmyselné životy - a to svojím vlastným metafyzickým systémom archetypov a kolektívneho podvedomia.
Synchronicita ponúka prístup k archetypom, ktoré sú uložené v kolektívnom podvedomí a sú charakterizované tým, že sú to univerzálne mentálne predispozície, ktoré nevychádzajú zo skúseností. Tak ako Platónove formy (eidos), ani archetypy nepochádzajú zo sveta zmyslov, ale existujú nezávisle od tohto sveta, pričom myseľ ich priamo vníma. Na rozdiel od Platóna však Jung veril, že archetypy spontánne vznikajú v mysli, najmä v čase krízy. Práve tak, ako existujú zmysluplné zhody náhod, tak ako ten chrobák a sen o skarabeovi, ktoré otvárajú dvere k transcedentným pravdám, takisto kríza otvára dvere kolektívneho podvedomia a vypúšťa von archetyp, aby objavila niektoré hlboké pravdy ukryté pred bežným vedomím.
Mytológia, tvrdil Jung, zakladá svoje príbehy na archetypoch. Mytológia je zásobárňou hlbokých, skrytých úžasných právd. Sny a psychologické krízy, horúčky a duševné poruchy, náhodné stretnutia súzvučiace so „zmysluplnými náhodami" sú bránou ku kolektívnemu podvedomiu, ktoré je pripravené obnoviť zdravé psyché človeka pomocou svojho preniknutia do podstaty veci. Jung tvrdil, že tieto metafyzické pojmy majú vedecký základ, ale nedajú sa empiricky testovať žiadnym zmysluplným spôsobom. Skrátka, vôbec nie sú vedecké ale pseudovedecké.
Viď súvisiace položky o psychoanalýze a pseudovede.
Ďalšie čítanie:
· The Jung Cult and The Aryan Christ: A Response to Past and Future Critics by Richard Noll, Ph.D Jung and the Mandala
· Gallo, Ernest. "Synchonicity and the Archetypes," Skeptical Inquirer, vol.18, No. 4, Summer 1994.
· Gallo, Ernest. "Jung and the Paranormal," The Encyclopedia of the Paranormal edited by Gordon Stein (Buffalo, N.Y.: Prometheus
· Books, 1996).
· McGowan, Don. What is Wrong with Jung (Amherst, N.Y.:Prometheus Books, 1994).
· Noll, Richard. The Aryan Christ : The Secret Life of Carl Jung (Random House, 1997).
· Noll, Richard. The Jung Cult : Origins of a Charistmatic Movement (Free Press, 1997).
· Storr, Anthony. Feet of Clay - saints, sinners, and madmen: a study of gurus (New York: The Free Press, 1996).
