"..Napriek skutočnosti, že ľudia sú veľkými zberateľmi suvenírov, nikto z ľudí (ktorí tvrdia, že boli na palube lietajúceho taniera ) nepriniesol naspäť ani len jeden mimozemský nástroj alebo artefakt, ktorý by mohol raz a navždy vyriešiť záhadu UFO." Philip Klass
Jedným z najmenej skeptických televíznych amerických programov, ktorý vyznáva okultizmus, je program nazvaný "Nevyriešené záhady" s Robertom Stackom ako moderátorom. Raz som počúval, ako svojim vážnym barytónom vypočítaval viaceré prípady ľudí, ktorí tvrdili, že ich uniesli mimozemšťania. V každom z týchto prípadov únoscovia podrobili svoje obete rozmanitým, strašným mukám. Jedna expertka na únosy mimozemšťanov popisovala, ako študovala mnohé prípady, keď ženám vykrúcali Fallopiove vajcovody, alebo robili divné veci s ich maternicou. Stack sa opýtal: "Žeby mimozemšťania prevádzali na týchto ženách reprodukčnú chirurgiu?" Alebo niečo v tom zmysle.
Bulvárne časopisy zo supermarketov často prinášajú príbehy o únose mimozemšťanmi. Väčšina z nás pozná typický obrázok tak, ako si predstavujú mimozemšťana: malý, holohlavý, veľká lebka, malá brada, veľké orientálne oči a, samozrejme, špicaté uši a biela, sivá alebo zelená farba. Ponechám interpretáciu tohto obrázku na psychológov a vykladačov snov. Pre mňa je prvoradá základná otázka:"Čo je pravdepodobnejšie? To, že sa mimozemšťania vznášajú okolo Zeme, pričom príležitostne niekoho unesú na experiment, alebo že sú tieto historky postavené na podvode alebo omyle?"
Ak by mi nejaká žena povedala, že môže dokázať na svojich poškodených reprodukčných orgánoch, že ju uniesli mimozemšťania a vykonali na nej chirurgické zákroky, skôr si budem myslieť, že šla k fušerskej pôrodnej babici, akoby som veril o historke o únose mimozemšťanmi. Ak by mi nejaký muž povedal, že si chcel zájsť na roh ulice kúpiť cigarety a uniesli ho z parkoviska na loď mimozemšťanov, kde sa ho pýtali na život na Zemi a potom ho uspali a magicky preniesli späť do jeho postele, skôr si pomyslím, že mal tento muž halucinácie či zlý sen, alebo že je klamár, akoby som uveril jeho príbehu. Ak nájde farmár svoj dobytok záhadne dokaličený, skôr uverím, že je za to zodpovedný nejaký pozemský dravec ako že mimozemšťania potrebovali na nejaký mimozemský účel orgány a krv dobytka.
Keď čítam o psychiatrovi z Harvardu, ktorý vydáva knihu, v ktorej vraví, že verí svojim pacientom, ktorí tvrdia, že boli unesení mimozemšťanmi, myslím si, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou buď mýli alebo klame. A aj po tom, čo Hardvardská lekárska fakulta vydá vyhlásenie, že aj po dôkladnom vyšetrení prípadu zostáva daný psychiater naďalej jej členom, zostávam skeptický k jeho tvrdeniam. Dokážem pochopiť záujem Harvardu o akademickú slobodu. Dokážem pochopiť, prečo by profík chcel klamať - trebárs aby získal dôveru svojich pacientov alebo aby vyťažil z naivnej verejnosti. Dokážem dokonca aj pochopiť inteligentného psychiatra, ktorý nedokáže prísť s lepším vysvetlením tvrdení svojho pacienta. Je celkom bežným omylom myslieť si, že byť oklamaný je to isté, ako byť hlúpy alebo bláznivý. Samozrejme, dobrý doktor sa môže skryť za akademickú slobodu a za privilégium súkromia doktora a pacienta. Môže potom vyhlasovať, čo chce a odmietať akékoľvek popieranie týchto vyhlásení na tom základe, že by šlo o porušenie pacientových práv. Potom ich môže publikovať a nikto sa neodváži napadnúť jeho akademickú slobodu. Je v pozícii, ktorú by mu mohol závidieť každý podvodník: môže klamať bez obáv, že ho niekto prichytí.
Ak si vezmem knihu, ako je Communion: A True Story od Whitley Striebera, ktorá hovorí o návštevách z vesmíru, alebo knihu, ktorá sľubuje za 30 dní mimotelové zážitky, nemám pocit, že musím zmeniť svoj názor na tieto veci, kým starostlivo nepreskúmam fakty. Na druhej strane nepredpokladám, že autori sú buď blázni alebo podvodníci. Skôr by som veril, že podviedli decentných, čestných a normálnych ľudí, ako by som uveril, že naozaj videli mimozemšťanov, ako im podpálili strechu alebo že za jednu noc absolvovali cestu na vzdialené planéty a späť, alebo že len oni jediní vidia mimozemšťanov a ich vesmírne koráby, kým iní nevidia nič. Prečítal som si niektoré zo Strieberových príbehov a musím priznať, že on sám vyzerá ako hodne narušený človek, ktorý však verí, že vidí mimozemšťanov a myslí si, že ho obťažujú. Bill Ellis porovnáva Striebera k ľuďom, ktorým bola vštepená nejaká doktrína alebo prešli nejakým prestupovaním na vieru. Klasický proces sa začína intenzívnou stimuláciou nervového systému, buď prirodzeným spôsobom prostredníctvom veľmi stresujúceho prostredia alebo umelo, cez agentov alebo misionárov, ktorí trvajú na svojom. Často, vzhľadom na stress a úzkosť, daný človek dobre nespí, alebo mu vôbec nie je dovolené spať. Strieber popisuje svoje pocity dostatočne presne na to, aby sme si mohli vidieť, že predtým, ako ho navštívili mimozemšťania, sa nachádzal vo veľmi rozrušenom psychickom stave. Človek v takomto vysokom stave úzkosti bude mať sklony k hystérii a bude zvlášť citlivý na radikálnu zmenu správania alebo zaužívaných predstáv. Keď mal Strieber stavy úzkosti, radil sa s Buddom Hopkinsom, človekom, ktorý skúma únosy mimozemšťanmi, a s jeho analytikom, Robertom Kleinom. Až potom, v stave hypnózy sa začal Strieber rozpamätávať na hrozných mimozemšťanov a ich návštevy.
Naozaj nevidím dôvod, prečo by mal ktorýkoľvek rozumný človek veriť, že Striebera naozaj navštívili mimozemšťania. Ak predpokladáme, že jeho opis je pravdou a nie úmyselným pokusom oklamať iných, uvažujúci človek by z toho usúdil, že Strieber je sám oklamaný. Uvedomujem si, že by asi bolo ťažké presvedčiť Striebera a jeho prívržencov, že je oklamaný rovnako, ako by bolo ťažké presvedčiť tých, ktorí si myslia, že videli Pannu Máriu a nie len nejaký odraz svetla.
Domnievam sa, že je veľmi pravdepodobné, že existuje život niekde inde vo vesmíre a že niečo z tohto života je inteligentné. Myslím si to, pretože pri matematickej pravdepodobnosti pre miliardy hviezd v galaxiách, ktoré existujú, je veľmi pravdepodobné, že existujú miliardy planét vo veku a blízkosti k hviezde analogicky ako sú Zem a Slnko. Podľa mňa je celkom možné, že sa na niektorých z týchto planét vyvinul život. Myslím si to, aj keď až donedávna (január 1996), neexistoval žiadny podstatný pozorovací dôkaz, že existuje nejaký iný planetárny systém okrem nášho. Zdá sa veľmi nepravdepodobné, že by sa náš vesmír vyvinul úplne unikátnym spôsobom. Skôr sa zdá pravdepodobnejšie, že vznikol presne tak, ako to ostatné vo vesmíre. Ak je to tomu tak, potom by mali existovať planéty a hviezdy a asteroidy atď., vo všetkých galaxiách a v okolí mnohých hviezd v týchto galaxiách. A prečítal som dosť Stephena Jay Goulda, aby som pochyboval o tom, že život tam inde, ak naozaj existuje, by bol presne taký, ako je náš. Máme všetky dôvody si myslieť, že i pri celkom rovnakých počiatočných podmienkach by asi evolúcia nebola presne taká istá, ako na našej planéte. Napriek tomu, myslím si, je naozaj možné, že niekde vo vesmíre je inteligentný život, hoci treba upozorniť aj na inú alternatívu, a síce, že sme vo vesmíre celkom unikátni.
Tiež si uvedomujem, že najbližšia hviezda (okrem nášho Slnka) je tak ďaleko od Zeme, že cestovať medzi nimi dvoma by trvalo dlhšie ako trvá ľudská existencia. Skutočnosť, že Slnku trvá asi 200 miliónov rokov, kým sa raz otočí okolo Mliečnej dráhy, nám naznačuje, ako dlho by sme asi museli cestovať. V každom prípade, aj keď si myslím, že vo vesmíre zrejme existuje inteligentný život, nech sa už cestovatelia vydajú ktorýmkoľvek smerom, sotva narazia na obývané planéty. Takíto cestovatelia by na úspech potrebovali strašne veľa času a to by vyžadovalo dve veci: 1) ľudí, ktorí by dokázali žiť stovky alebo tisíce rokov bez podstatného starnutia v akomsi stave hibernácie po väčšinu tejto doby a 2) zariadenia, ktoré by vydržali stovky alebo tisícky rokov a ktoré by mohli byť opravené alebo vymenené niekde v hlbinách vesmíru.
Nevravím, že sú to nesplniteľné podmienky, ale pre mňa sú to dostatočne veľké prekážky na to, aby sme vo vesmíre mohli cestovať medzihviezdne, či dokonca medzigalakticky. Ďalšia z podmienok, ktorá je pre takýto výlet nevyhnutná a ktorú by nebolo ťažké splniť, by bola ochota ľudií vydať sa na podobné dobrodružstvo. Nebolo by ťažké nájsť dostatok ľudí, ktorí by verili, že ich možno uspať na stovky alebo tisícky rokov, aby sa potom zobudili a oni by pátrali po živote na nejakej cudzej planéte. Dokonca by uverili aj tomu, že by mohli potom tieto pozbierané informácie priniesť naspäť na Zem, kde by ich privítali s veľkou slávou pochodujúc ulicami toho, čo by zostalo z New Yorku.
Veriť alebo neveriť v UFO a únosy mimozemšťanmi je založené na dvoch podmienkach: 1) možnosti mimozemšťanov cestovať miliardy míľ k Zemi 2) svedectvách očitých svedkov Svoje dôvody, prečo si myslím, že je nemožné cestovaním vesmírom premiestniť akékoľvek bytosti, inteligentné alebo iné, z jednej slnečnej sústavy do druhej, som už uviedol inde (slovníkové heslo o UFO). Preto sa tu obmedzím len na poznámky, ktoré sa týkajú domnelých očitých svedkov UFO a únosov mimozemšťanmi.
Prieskumy ukázali, že niektoré očité svedectvá síce boli podvody a pri niektorých išlo o bláznov, ale pri väčšine prípadov zrejme išlo o normálnych ľudí. A nevyzerá to ani, že by išlo o ľudí idúcich za peniazmi, keď sa na základe svojej čudnej skúsenosti chcú dostať do televíznej show 1Oprah alebo dúfajú, že bude podľa toho nakrútený film. Inými slovami, svedkami sú často, ak nie väčšinou, normálni ľudia bez bočných úmyslov. Ak by ich tvrdenia neboli také bizarné, bolo by neslušné neveriť im. Ale skutočnosťou je, že tieto príbehy vyzerajú naozaj neuveriteľne. Tí, ktoré obhajujú oprávnenosť viery v mimozemšťanov a únosov poukazujú na to, že nie všetky prípady možno označiť za rozprávky a na fakt, že opisy prípadov po celom svete sú "pozoruhodne podobné". Pokiaľ ide o to prvé, na sprístupnenie spomienok na únosy sa veľmi často používa hypnóza a hypnóza nie je spoľahlivá metóda na získanie presných spomienok. Okrem toho je veľmi pravdepodobné, že takéto "očité svedectvá" sú veľmi náchylné na fantazírovanie. Byť náchylný na fantazírovanie nie je abnormalita, ak je abnormálnosť definovaná ako minoritná viera alebo správanie. Veľká väčšina ľudí je náchylná na fantázie, inak by neverili v Boha, duchov, nesmrteľnosť, démonov, sex s mŕtvymi duchmi, fontány mladosti, Madison Avenue, 2ESP, yetiho, atď, atď. Zdá sa mi, že takmer každý na tejto planéte je potenciálnym objektom únosu mimozemšťanmi v tom zmysle, že väčšina z nás je schopná fantazírovať a veriť vo fantastické, či dokonca nemožné, veci.
Hypnóza sa veľmi intenzívne používa na vydolovanie zabudnutých životov alebo únosov, ale spoľahlivosť hypnózy - nehovoriac už o probléme úmyselného vedenia svedka - je veľmi otázna. Niet žiadneho dôkazu, že by spomienky vyvolané pod hypnózou boli spoľahlivejšie ako tie, ktoré vyvoláme v normálnom stave bdenia. Avšak sú dôkazy, že v stave hypnózy viac pôsobí fantázia. Ak by sa aj nepoužívala hypnóza na získanie spomienok na mimozemšťanov a únosy, dané prípady by sme nemali považovať za vierohodné len preto, že svedok nie je blázon ani nie je vedený hypnotizérom.
Som ochotný pripustiť, len v záujme argumentu, že všetci svedkovia UFO a mimozemských únosov sú duševne zdraví, čestní a sú prinajmenšom priemerne inteligentní. Takže, prečo im vlastne neverím? Napokon, všetky tie opisy sú si tak podobné! Tento fakt, ak je to naozaj fakt, je nepodstatný. Všetci videli loď v tvare lietajúceho taniera alebo cigary, ktoré sa rýchlo pohybujú alebo vznášajú, majú blikajúce svetlá a nesú malé sivé alebo zelené tvory so špicatými ušami a mandlovými očami bez zorničiek či mihalníc. Všetci zažili akýsi druh straty času, kedy "prišli" o dve alebo tri hodiny, kým boli s mimozemšťanmi. Tí, čo tomu veria, si myslia, že tieto podobnosti naznačujú nielen podobné zážitky, ale aj že zážitky sú pravdivé a nie vyfantazírované. Môj dojem je, že dôvod, prečo sú tie príbehy také podobné je ten, že všetci videli tie isté filmy, čítali tie isté príbehy, videli tie isté televízne programy a kupovali tie isté detské hračky. Zdá sa rozumnejšie veriť, že tých relatívne zopár ľudí na Zemi, ktorí zažili únos mimozemšťanmi, je pomýlených, ako si myslieť, že sa im to naozaj stalo. Podobajú sa ľuďom, ktorí zažili stav blízkej smrti, keď prechádzali cez tmavý tunel k jasnému svetlu, alebo tým, ktorí videli, ako im Ježiš zakýval. Tieto spoločné zážitky nedokazujú, že nešlo o fantáziu. Sú pravdepodobné vďaka podobným životným skúsenostiam alebo predstavám o smrti a nie vďaka skutočnej smrti, odídeniu do iného sveta, vráteniu sa naspäť a znova oživeniu. Spoločné zážitky mystikov na celom svete nedokazujú, že ich zážitky sú pravými zážitkami kontaktu s Bohom. Všetci ekstatickí mystici opisujú svoje zážitky výrazmi, ktorým by porozumel každý milenec. A zážitok lásky a sexu je univerzálny a nie nadprirodzený, aj keď je to užitočná metafora pre religióznu extázu. Všetci kontemplatívni mystici všetci popisujú svoje zážitky výrazmi, ktorým každý, kto sa niekedy v noci dobre vyspal, porozumie. Bezsenná noc je univerzálnym, nie nadprirodzeným zážitkom. Ide o to, že mať rovnaké spomienky na zážitky nedokazuje, že tieto zážitky neboli preludmi. Vzhľadom na charakter daných tvrdení by mal rozumný človek vyžadovať viac ako len čestného, inteligentného a duševne zdravého svedka, aby uveril príhodám o mimozemšťanoch.O tých mimozemštanoch, ktorí spôsobia, že sa v odľahlých miestach kazia autá, že ľudí na niekoľko hodín unesú, aby ich potom bili a mučili buď telesne alebo psychicky. Napríklad tým, že im prednášajú o prospechu svetového mieru alebo jadrového odzbrojenia a potom svojim obetiam navodia spánok a amnéziu. Skôr ako obviníme mimozemšťanov z prechádzania cez náš pozemok, z únosov, mrzačenia a z pletenia sa ľuďom do cesty, mali by sme mať určitý fyzický dôkaz. Na záver by sme mali ešte poznamenať, že únosy mimozemšťanov a návštevy tvorov z iného sveta nie sú nové. Väčšina náboženstiev je plná rozprávok o ľuďoch, ktorých vzali do neba alebo do pekla, ktorých navštívil Anjel pravdy alebo Ježiš alebo Boh alebo Panna Mária. Nie je tomu dávno, čo sa tisíce ľudí zišli pri malom katolíckom kostole v mestečku Colfax neďaleko Sacramenta v Kalifornii. Televízne štáby tam interviewovali ľudí, ktorí sa prišli pozrieť na zjavenie Panny Márie. Verní videli, na čo sa prišli pozrieť a pôjdu aj do hrobu veriac svojim očiam, uspokojení, že mnohí iní to videli tiež. Skeptici tvrdili, že zjavenie bolo spôsobené odrazom slnka od nejakých svetelných dekorácií. Praví veriaci sa skeptikom posmievali, ale v prvý deň pozorovania bolo zamračené a pršalo a Panna Mária sa nezjavila. Skeptici to považovali za dôkaz svojho tvrdenia. Veriaci to vzali tak, že Panna Mária sa buď nezjavuje v daždi, alebo sa proste neukáže, keď je v danej oblasti príliš veľa negatívnych vibrácií spôsobených prítomnými skeptikmi.
Viď súvisiace položky o Oblasti 51, mrzačení dobytka, kruhoch v obilí, lietajúcich tanieroch, Roswell a UFO a ET.
1 Oprah Winfrey - v USA veľmi populárna televízna moderátorka s vlastnou televíznou show rovnakého názvu
2 ESP (extrasensory perception) - mimozmysové vnímanie, aj položka v Skeptikovom slovníku
Odporúčané čítanie
· Kidnapped by UFOs? •Scientific skepticism, UFOs and the flying saucer myth •Alien Autopsy Hoax •"An Alien Taxonomy," by Robert Baker •"CIA's Role in the Study of UFOs, 1947-90" by Gerald K. Haines •The Internet Unidentified Flying Objects Group [IUFOG] Hyperlinks Page •The Doctor's Plot by James Gleik •Sleep Paralysis •The Extrasolar Planets Encyclopaedia
· Paranormal Phenomena (San Diego, CA: Greenhaven Press, 1991), from the Opposing Viewpoints Series, chapter 2, Are UFOs Real? The Skeptical Inquirer, Winter 1987-88.
· Klass, Philip J. UFO-abductions : a dangerous game (Buffalo, N.Y. : Prometheus Books, 1988).
· Kurtz, Paul. The Transcendental Temptation: a Critique of Religion and the Paranormal (Buffalo, N.Y.: Prometheus Books, 1986).
· Loftus, Elizabeth F. Memory, Surprising New Insights Into How We Remember and Why We Forget (Reading, Mass.: Addison-Wesley Pub. Co., 1980).
· Loftus, Elizabeth F. Eyewitness Testimony(Cambridge, Mass.: Harvard University Press, 1979).
· Sagan, Carl. The Demon-Haunted World - Science as a Candle in the Dark, ch. 4, (New York: Random House, 1995). $11.20
