Turínske plátno je tkaná látka asi 4.3 metra dlhá a 3.5 metra široká, na ktorej je podobizeň muža. O tejto podobizni tvrdia, že je to tvár Ježiša z Nazaretu a do tohto plátna bol zabalený, keď bol pochovaný. Verí sa, že obraz nie je maľbou, ale negatívnym obrazom (odtlačkom) ukrižovaného Krista. Plátno je uchované v katedrále Sv.Jána Baptistu v Turíne v Taliansku.
Ako sa zdá, prvá historická zmienka o plátne ako o "turínskom plátne" pochádza z konca 16.storočia, kedy ho do katedrály v Turíne priniesli, aj keď ho vraj objavili v Turecku počas jednej z takzvaných svätých križiackych výprav v stredoveku. Plátno vraj dokonca prežilo oheň začiatkom 16.storočia. Táto skutočnosť, je podľa tých, čo veria v pravosť plátna, dôvodom, prečo metóda karbónového datovania určila vek plátna na nie viac ako 750 rokov. (V roku 1988 Vatikán dovolil, aby určenie veku plátna urobili tri nezávislé zdroje - Oxfordská univerzita, Arizonská univerzita a Švajčiarsky federálny technologický inštitút - každý z nich datoval látku do obdobia stredoveku.)
Pre skeptikov môže byť zaujímavé vedieť, že mnohí veriaci si myslia, že existuje vedecký dôkaz, ktorý potvrdzuje autenticitu plátna. Samozrejme, dôkazy sa takmer výlučne obmedzujú len na poukázanie na fakty, ktoré by boli pravdivé, keby bolo plátno pravé. Napríklad, tvrdí sa, že ide o negatívny obraz tváre ukrižovanej obete. Tvrdí sa, že je to obraz muža brutálne zbitého takým spôsobom, ktorý korešponduje s tým, ako bolo Ježišovo mučenie opísané v Biblii. Tiež sa tvrdí, že obraz nie je maľba. Keďže mŕtve telá normálne nezanechávajú svoje telesné obrazy na pohrebných plátnach, predpokladá sa, že obraz sa preniesol pomocou zázraku. Tvrdí sa, že na plátne sa nachádza istý druh peľu, ktorý sa vyskytuje v oblasti Mŕtveho mora v Izreali. Tvrdí sa, že na plátne je krv skupiny AB. Vraví sa, že spôsob tkania je typický pre tkaniny, ktoré zhotovovali bohatí Židia v čase Ježiša. Veľkosť látky zodpovedá približne tomu, čo by sme mohli očakávať od biblických mier. Veľkosť a spôsob tkania látky presvedčili jednoho výskumníka/veriaceho, že látka musela slúžiť ako obrus pre Poslednú Večeru.
Tieto čriepky "vedeckých" dát však nemajú pre skeptika veľký význam. Nielen že je konzistentnosť s tvrdením o autenticite len nevyhnutnou a nie dostatočnou podmienkou pre to, aby sme ho mohli považovať za pravé, ale ani autenticita plátna nie je pre skeptika zaujímavá. Čo by sa tým získalo, keby sa dokázalo, že látka je naozaj tá pravá, v ktorej bol zabalený Ježiš? Koho to zaujíma? Záleží na tom asi tak, ako či sochy Panny Márie, matky Ježiša, ronia naozajstné slzy. Samozrejme, veriaci si myslí, že na tom záleží, pretože takéto udalosti by boli zázračnými znakmi toho, že to, v čo veria, je naozaj pravda. A predsa, plátno a plačúce sochy sú veľmi odlišné veci. Pretože, ak by aj bolo plátno pravé, nijako by nepotvrdzovalo presvedčenie, že Ježiš bol Bohom, alebo že vstal z mŕtvych. Potvrdzovalo by iba názor, že bol zabitý a zabalený. Bolo by ešte stále treba nekonečnú vieru, aby sme verili vo zvyšok kresťanskej drámy. Zatiaľ čo plačúce sochy, ak by boli pravé, by znamenali zázrak. Pri sochách musíme mať nekonečnú vieru, aby sme verili, že niektorá z nich naozaj plače. Pri plátne potrebujeme ohromnú vieru nie na to, aby sme verili v jej pravosť, ale na to, aby sme verili, že potvrdzuje zmŕtvychvstanie. Pretože na tom, že bol niekto ukrižovaný alebo pochovaný, nie je nič zázračné.
Nebudem natoľko cynický, aby som vyhlásil, že turínske plátno je len ďalším religióznym reliktom vymysleným na podporu pútnického biznisu. Ide pravdepodobne o podvrh alebo o misinterpretáciu. Použitie vedeckých metód na datovanie plátna nie je zaujímavé. Či je staré päťsto alebo tisíc rokov, alebo či pochádza rovno z Ježišových čias, nie je pre jej status zázračného reliktu dôležité. Či ide naozaj o obraz Ježiša alebo nie, tiež nie je dôležité. Ale pre veriacich je treba vypichnúť ešte pár bodov.
Keď karbónová metóda určila vek plátna niekde do stredoveku, tak potom tvrdiť, že to, čo sa naozaj analyzovalo, bol stredoveký oheň, v ktorom sa plátno ocitlo, znie dosť falošne a trochu v štýle ad hoc hypotézy. Skutočnosť, že sa v plátne našiel peľ od Mŕtveho mora, neznamená nič podstatné. Mŕtve more neleží presne tam, kde bol pochovaný Ježiš a okrem toho peľ mohol byť do plátna zanesený. Krvná skupina AB mohla patriť hocikomu, kto s plátnom prišiel do styku, ale je zaujímavé vedieť, že Boh má krvnú skupinu AB. Tkanina bohatých Židov nevyzerá byť konzistentná s tým typom ľudí, s ktorými sa Ježiš vraj stýkal. (Avšak, ako podotkol istý čitateľ, Hal Nelson, "ľanovú bielizeň mu poskytol Jozef z Arimathey, a podľa Matúša 27, to bol "bohatý muž" a tiež žiak.)
Avšak hlavný problém s plátnom je v tom, že ide pravdepodobne o podvrh. Tvrdí to Joe Nickell vo svojom Pátraní po turínskom plátne, ktoré napísal v spolupráci s celou radou vedeckých a technických expertov. Autor tvrdí, že historické, ikonografické, patologické, fyzikálne a chemické dôkazy svedčia o nepravosti plátna.
Posledným učencom, ktorý prehlásil plátno za podvod, je Walter McCrone, mikrochemik, vo svojom Súdnom dni pre turínske plátno, publikovanom v marci 1997. Jeho téza tvrdí, že "mužská postava bola pokrytá farbou a zabalená do plachty, čím vznikli obrysy postavy Krista." Postava bola natretá červeným okrom, "farbivom, ktoré sa nachádza v zemi a hojne sa v stredovekom Taliansku používalo", a potom si odtlačila čelo, lícne kosti a iné časti hlavy a tela do plachty, čím vznikol obraz, ktorý dnes poznáme. "Potom na zápästia, nohy a telo obrazu dali rumelkové farbivo, vyrobené zo sírniku ortuťnatého, aby napodobnili krv."
Môžete si to celé prečítať v článku od Johna Harlowa vo vydaní Sunday Times dňa 9.februára 1997.
Ďalšie čítanie
· "A Public Shrouded in Confusion" by Al Seckel
· Barry Schwortz's Shroud of Turin page
· The Shroud of Turin Home Page
· The Shroud of Turin Website
· Verification of the Nature and Causes of the Photo-negative Images on the Shroud of Lirey-Chambéry-Turin by Nicholas P L Allen
· New "Shroud" Claims Challenged as Spurious (CSICOP - June 1996)
· "Shroud of Turin Survives Suspicious Fire," by D. Trull, Enigma Editor
· Shroud of Turin Links
· Joe Nickell, Inquest On The Shroud Of Turin (Prometheus Books: Buffalo, N.Y.).
· Joe Nickell, Looking For A Miracle: Weeping Icons, Relics, Stigmata, Visions and Healing Cures (Prometheus Books: Buffalo, N.Y., 1993).
