Ale prečo som to urobil? Priznávam, že som nezastrašený starý ľavičiar, ktorý nikdy celkom nepochopil, ako mal rozklad pomôcť pracujúcej triede. A som nezáživný starý vedec, ktorý si naivne myslí, že existuje vonkajší svet, že okolo tohto sveta existujú objektívne pravdy a mojou úlohou je niektoré z nich objaviť. Allan Sokal
Vo svojom vydaní Jar/Leto z roku 1996 (str. 217-252) uverejnil časopis Social Text článok Allana Sokala, profesora fyziky na univerzite New York nazvaný Prekračovanie hraníc: k transformatívnej hermeneutike kvantovej gravitácie. Tento článok bol podvod, ktorý mal podľa Sokala vyskúšať „či by popredný časopis o kultúrnych štúdiách uverejnil článok úmyselne okorenený nezmyslami, ak by (a) tieto dobre zneli a ak by (b) lichotili ideologickým predstavám vydavateľa." Nuž, uverejnil. Asi je zbytočné dodávať, že redaktori Social Textu neboli veľmi nadšení.
Sokal tvrdí, že redaktori, ak by boli dôslední a intelektuálne kompetentní, by boli od prvého odstavca prišli na to, že esej je len paródia. Fyzik vraví, že je „znepokojený očividným poklesom štandardov intelektuálnej prísnosti v istých oblastiach amerických akademických humanitných vied." Podvod bol jeho formou protestu proti tomuto úpadku.
Vo svojom článku Sokal útočí na „dogmu vnútenú dlhým obdobím post-osvieteneckej hegemónie nad Západným intelektuálnym výhľadom", že existuje externý svet ovládaný prírodnými zákonmi, ktoré nedokážeme dokonale pochopiť použitím vedeckých metód. Tiež tvrdí, že „fyzická realita….je spodkom sociálnej a lingvistickej stavby." Okrem toho, napísal,
V celom článku používam vedecké a matematické koncepcie spôsobom, ktorý by len máloktorý vedec alebo matematik mohol brať vážne. Napríklad, tvrdím, že „morfogenetické pole" - teda bizarný New Age nápad, ktorého pôvodcom je Rupert Sheldrake - je základom špičkovej teórie kvantovej gravitácie. Toto spojenie je číry výmysel, dokonca ani samotný Sheldrade nič také netvrdí. Prehlasujem ďalej, že Lacanove psychoanalytické špekulácie boli potvrdené nedávnými prácami v oblasti teórie kvantového poľa. Dokonca aj nevedeckí čitatelia by sa divili, čo má, preboha, teória kvantového poľa spoločné s psychoanalýzou; celkom určite môj článok nepodáva žiadny rozumný argument, ktorý by takéto spojenie podporoval.
Suma sumárum, úmyselne som napísal článok tak, že každý kompetentý fyzik alebo matematik (alebo každý univerzitný študent so zameraním na fyziku alebo matematiku) by musel prísť na to, že ide iba o paródiu. Celkom zjavne nemali redaktori časopisu Social Text problém s uverejnením článku o kvantovej fyzike bez toho, že by sa obťažovali s konzultáciami u niekoho, kto sa v danej oblasti vyzná.
Takéto laxné redigovanie by sa dalo čakať od nejakého New Age časopisu, kde je bežné, že predpojaté a ničím nepodložené tvrdenia o paranormálnych „energiách" bývajú overené kvantovou mechanikou. Ale Sokal sa domnieva, že od prestížneho časopisu redigovaného humanitnými učencami by sme mali očakávať trochu viac. Prečo sa však zameral práve na tento časopis?
Sokal dobehol časopis Social Text z politických dôvodov. Obaja sú politicky „ľavičiari", ale Sokal si myslí, že Nová ľavica je vinná z „epistemického relativizmu" (že by išlo o ďalší podfuk?) Zdá sa, že najviac mu leží v žalúdku to, že Nová ľavica presadzuje predstavu, že skutočnosť je sociálna konštrukcia. Navyše, Nová ľavica vytvorila „samonekonečnú akademickú subkultúru, ktorá typicky ignoruje (alebo opovrhuje) odôvodnenou kritikou zvonku." A tak Sokal evidentne chcel kritizovať „epistemický relativizmus" a „sociálny konštruktivizmus" Novej ľavice v novoľavicovom časopise, ale jediný spôsob, ktorý by mu to dovolil, bolo predstierať, že s nimi zdieľa ich ideológiu.
Mnohí poukázali na hlboké dôsledky tohto podfuku. Prinajmenšom mal byť článok posúdený odborníkmi na oblasti, ktoré sa tam spomínali. Redaktori mali overiť všetky zdroje a referencie uvedené v článku.
Predovšetkým však Sokalov podvod demonštroval, ako sme náchylní nechať sa oklamať vo veciach, v ktoré pevne veríme. Je pravdepodobnejšie, že sme kritickejší voči článkom, ktoré útočia na našu pozíciu, než voči tým, o ktorých si myslíme, že ju podporujú. (Gilovich). Táto tendencia ovplyvňuje tak fyzikov ako profesorov spoločenských a humanitných vied.
Viď súvisiace položky o cold reading, komunálnom povzbudení, kontrolnej štúdii, patologickej vede, selektívnom myslení, sebaklame, subjektívnej validácii, svedectvách a zbožných želaniach..
Poznámky čitateľov
Home Page of the Foundation for A Course in Miracles (Gloria and Kenneth Wapnick)
List od Theodore H. Poppeho, administrátora pre študentské otázky a člena profesorského zboru na Endeavor Academy, ktorý tvrdí, že Kenneth Wapnick "úplne a dokonale zavádza a úspešne ignoruje fundamentálny odkaz a účel Ježiša a Kurzu zázrakov").
