"Niet chybnejšej cesty k šťastiu ako táranie, hýrenie, roztopašný život" --Schopenhauer, Eseje, "Vzťah k sebe samým"
"Dvoma nepriateľmi ľudského šťastia sú bolesť a nuda" --Schopenhauer, Eseje, "Osobnosť alebo čo je človek"
"Oženiť sa, znamená rozdeliť sa o svoje práva a zdvojnásobniť svoje povinnosti" --Schopenhauer
Arthur Schopenhauer (1788-1860) bol nemecký filozof a esejista, ktorý sa preslávil svojou filozofiou o pesimizme a svojim zdôrazňovaním vôle. Hoci tvrdil, že budhisti majú pravdu, keď zdôrazňujú márnomyselnosť a ničotnosť tohto života, namýšlal si, že je pokračovateľom a korektorom Kanta. Kant tvrdil, že svet, ktorý poznáme, je výsledkom mysle, ktorá vnucuje zmyslovým vstupom "formu". Čo spôsobuje tento zmyslový vstup, tá "vec sama v sebe", zostáva nepoznané a nezažité. A tak vedomosť nikdy nie je "to, čomu zodpovedá realita v mysli", ako tvrdia mnohí triezvo uvažujúci filozofi. Vedomosť je spojená konštrukcia mysle a "senzorických intuícií" zážitkov. Nevytvárame si v mysle realitu, ale tvoríme alebo tvarujeme ju podľa surových dát vnemov.
Schopenhauer veril, že Vôľa otvára dvere k veciam-v-sebe-samých. Z jeho pohľadu je realita reprezentáciou Vôle. Nezostrojujeme svet podľa objektívnych racionálnych zásad, ako sa domnieval Kant. Zostrojujeme náš svet podľa žiadostí Vôle. Napríklad, svet vidíme ako systém príčin a účinkov nie preto, že naša mysel pochopila racionálny poriadok reality, ale preto, že tento spôsob videnia sveta uspokojuje našu Vôľu. A tak Nietzschemu, Schopenhauerovmu žiakovi, zostalo tvrdenie, že všetky takzvané Pravdy sú lžou, klamom vytvoreným, aby sa uspokojili iracionálne žiadosti Vôle.
Schopenhauer charakterizoval Vôlu ako neracionálnu silu poháňajúcu nezmyselný boj o prežitie. Ak by sme aj boli schopní uspokojiť všetky požiadavky Vôle, zostali by sme nešťastní, pretože, všetko sa končí v sklamaní a, napokon, v smrti.
Jednou z významnejších Schopenhauerových predstáv bola myšlienka, že väčšia časť poháňania Vôle je podvedomá. Nielen že neexistuje žiadny konečný cieľ zameriavať sa na Vôľu, ale neuvedomujeme si ani len mnohé svoje vlastné snahy. Poznamenal, že napriek skutočnosti, že sexuálna túžba je tou najsilnejšou ľudskou túžbou, filozofi a iní myslitelia ju takmer univerzálne ignorovali. A tí, čo o sexuálnej túžbe písali, ju takmer univerzálne považovali za pohromu-metlu ľudstva. Najsilnejšia a najzákladnejšia ľudská túžba bola ignorovaná, zakrývaná alebo odsúdená, ale sotva bola pochopená. Niektorí sex romantizovali a idealizovali, iní ho stotožňovali so zlom. Ale nikto z nich naozaj nepochopil, že naša predstava o sexe nie je ničím viac ako reprezentáciou Vôle. Schopenhauer sám chápal sexuálnu túžbu ako každú inú túžbu: uspokojenie túžby neprinesie dlhotrvajúce šťastie. Hovoril o oslobení sa od otroctva túžob, a predsa tvrdil, že charakter človeka je podmienený jeho vôľou a aký druh Vôle niekto má, nie je v jeho možnostiach stanoviť.
Myslel si, že vedecké vedomosti sú vynálezom, ktorý nám má pomôcť dosiahnut naše túžby, že estetický zážitok je želateľný, pretože zahŕňa oddelené rozjímanie, "bezvôľové" vnímanie (to vzal priamo od Kanta) a že morálne dobrý človek je bez ega, kým zlý človek je egoistický.
