"Dôsledky sú znepokojujúce, pretože reverzná reč otvára cestu k Pravde." David John Oates (Stone Adjective alebo Stow Nods-of-aid.)
Podľa Davida Johna Oatesa, je reč pospiatky, alebo reverzná reč, druh komunikácie pochádzajúcej z podvedomej mysle. Podvedomá myseľ, vraví Oates, je sídlo hlbokých právd, nemennej čestnosti a skrytých významov. Oates, ktorému pripisujú objav reverznej reči, vraví, že podvedomá myseľ vysiela správy pospiatky do vedomej mysle každých 10 až 15 sekúnd. Vedomá myseľ potom obracia reverznú správu a nasmeruje ju k nám, aby sme ju povedali tým správnym spôsobom. Aby sme pochopili skutočný význam našej reči, musíme si ju nahrať a pustiť odzadu.
Oates tvrdí, že reverzná reč je:
druh ľudskej komunikácie, ktorú automaticky vytvára mozog. Dochádza k nej zakaždým, keď hovoríme a je zabudovaná do zvukov našej reči odzadu. Táto predtým neobjavená funkcia mysle je na mysli nezávislé (sic) hovorenie z najhlbších oblastí vedomia…normálna reč sa tvorí v ľavej polovici mozgu a spätná reč v pravej polovici mozgu.
Pán Oates tvrdí, že urobil mnohé objavy vrátane toho, že deti sa najskôr naučia hovoriť dozadu ako dopredu. Verí, že väčšina toho, čo svet považuje za nezrozumiteľný bľabot, sú v skutočnosti hlboké myšlienky z podvedomej mysle detí.
Oates je Austrálčan, ktorý sám seba nazýva Reverse Speech Enterprises™. Svoju púť za objavmi začal vtedy, keď mu počas holenia sa spadol na toalete magnetofón. "Opravil" ho, ale magnetofón odvtedy hral len dozadu. Jeho nedostatočné vedomosti elektrotechniky však nezostali bez odmeny. Bol pripravený, ako vraví, keď sa ho teenageri pýtali na reverzné satanské odkazy v rockovej hudbe. Mohol im prehrávať pásky a hľadať ukryté odkazy. Ako sa vraví, zvyšok je už história. Oates nielenže objavil v rockovej hudbe satanské správy, ale zistil tiež, že ak sa počúva veľmi pozorne, je možné počuť správy odzadu v každom kúsku komunikácie, kde sa používajú slová. Dvanásť rokov pracoval na objavovaní tajomstiev reči pospiatky. Teraz je pripravený podeliť sa o svoje objavy so zvyškom sveta - za peniaze.
Pán Oates sa prisťahoval do Bonsallu v Kalifornii, kde ponúka školenie každému, kto chce byť odborníkom na reč pospiatky za púhych 4500 dolárov, plus pár stoviek naviac za Reversing Machine™, niekoľko pások a štúdijnú príručku, ktorú si je treba kúpiť samostatne.
Pán Oates predáva pásky po asi 10 dolárov - sú na nich príklady spätnej rečí O.J.Simpsona, hviezd rockovej hudby, celebrít a politikov. Predáva tiež knihy s chytľavými názvami ako Za spätným maskovaním: reverzná reč a hlas vnútornej mysle (čo pri pustení odzadu znie asi ako: Dante Rentifor: ančovičkový tulipánový server od Stone Adjective…) V tejto knihe je aj príloha o UFO.
Oates tvrdí, že "reverzná reč je hlas pravdy" a "ak sa vysloví lož, pravdu možno počuť pri jej pustení pospiatky…reverzná reč odhalí pravdu tam, kde sa povie lož a odhalí extra fakty, ak boli tieto vynechané, napríklad, meno komplica pri zločine alebo miesto dôkazu." Toto tvrdenie pripomína istých obhajcov neurolingvistického programovania, ktorí tvrdia, že podľa pohybu očí vedia povedať, kedy človek klame. Pri Oatesovi aspoň máme šancu vyhnúť sa prichyteniu tým, že budeme hovoriť iba v palindrómoch (palindróm = slovo, ktoré znie rovnako odpredu ako odzadu, napr. oko, pozn.pr.)
Hovorí tiež, že 95% jeho myšlienok sú "mimo vedomia" a že:
reverzná reč môže opísať podvedomé subjekty ako sú vzory osobnosti a behaviorálna agenda, dokáže odhaliť skrytú pamäť a zážitky, a tiež dokáže opísať stav fyzického tela. V najhlbších úrovniach ľudského vedomia reverzná reč tiež opisuje stav ľudskej duše a náš vzťah k Bohu.
Ďalej tvrdí, že väčšina jeho reverznej rečí je metaforická a je komunikovaná v obrázkoch alebo bájkach "podobných snom."
Okrem toho je analýzu reverznej reči:
…možné použiť ako terapeutický nástroj pre psychoanalýzu (sic). Jej metafory poskytnú detailnú mapu mysle a často identifikujú presné dôvody a príčiny (sic) prežitých problémov. V spojení s hypnózou ju možno použiť ako mimoriadne mocnú a permanentnú (sic) formu behaviorálnej zmeny.
Zamestnávatelia ju môžu použiť pri výbere zamestnanca, právnici pri analýze výpovede pred súdom, reportéri pri prejavoch politikov (sic). Jej použitie je nekonečné.
Tak ako pri iných svojich tvrdeniach Oates nemá pre tieto názory žiadnu podporu. Avšak proti nim hovorí značná sila dôkazov.
Niektoré z jeho tvrdení sú empirické a možno si ich porovnať s tým, čo objavilil neurológovia a fyziológovia pri výskume mozgu a vývoja reči. Napríklad, jeho pojem reverznej reči pochádzajúcej z pravej polovice mozgu nie je doložený empirickým výskumom. V každom prípade, ak by bola pravá polovica mozgu zdrojom fungovania reverznej reči, ako tvrdí pán Oates, dalo by sa predpokladať, že počas reči uvidíme mozgovú aktivitu v pravej polovici mozgu skôr ako v ľavej. Kde je dôkaz, že sa to takto deje? A kde je dôkaz pre jeho tvrdenia o deťoch a vývoji reči, čo sú tvrdenia, ktoré odporujú všetkému, čo je známe o vývoji ľudského mozgu a reči u detí? Aby sme mohli veriť pánovi Oatesovi, museli by sme alebo odmietnuť vedu alebo minimálne aspoň odhaliť niekoho základné nedostatky o neurologických a fyziologických faktoch.
Musíme sa tiež čudovať, akú evolučnú hodnotu by reverzná reč mala. Odhaduje sa, že u ľudí sa hovorený jazyk vyvinul asi pred 100 tisíc rokmi. Nie je ťažké vidieť užitočnosť jazyka pri prežití druhu. Ale aký úžitok by mohla mať reč pospiatky? Ťažko si predstaviť niečo také zbytočné, čo by zaberalo značnú časť histórie vývoja mozgu? Okrem toho, ak existuje reverzný jazyk, tak musí existovať aj gramatika takéhoto jazyka. Čo to je a ako to poznáme?
Niektoré z Oatesových tvrdení sú kvázi-empirické. Napríklad, jeho názory o podvedomej mysli ako keby mali empirický základ v tom, že správanie osoby môže byť ovplyvnené spomienkami, ktoré si človek neuvedomuje. V neurologickej literatúre je značné množstvo dôkazov o implicitnej pamäti. Ale tvrdenie, že 95% našich myšlienok je pod prahom vedomia - čo implikuje, že väčšina našich spomienok sú implicitnými spomienkami - sa zdá byť neusvedčiteľné z nesprávnosti. Akoby sa také tvrdenie dalo overiť? Tvrdenie, že podvedomá myseľ obsahuje údaje, ktoré odhaľujú skryté pravdy o správaní osoby a o jej osobnosti, rovnako ako niekoho telesné a duševné zdravie, je veľmi otázne. Zdá sa, že je založené skôr na zbožnom želaní ako na vedeckom dôkaze.
Napriek tomu ponúka Mr.Oates niekoľko špecifických príkladov toho, ako jeho teória funguje. Napríklad, tvrdí, že keď Bill Clinton povie „snažím sa artikulovať svoj postoj tak jasne, ako sa to len dá" v skutočnosti myslí „s tým dievčaťom sa veľmi smiešne bozkáva". Ako to Oates vie? „Vie" to, pretože takto mu to znie, keď sa to pustí odzadu, resp. to je to, čo tá metafora znamená. Nemôžeme mu dokázať, že nemá pravdu. Ak nám to tak neznie alebo ak metaforu nepochopíme, je to preto, lebo správy „sú veľmi rýchle a často ukryté vo vysokých tónoch reči. Z tohto dôvodu väčšine výskumníkov spätná reč uniká."
Okrem toho vraví, že tí, ktorí nie sú trénovaní, nerozumejú jazyku metafor. (Napísal dve knihy, ktoré nám to môžu pomôcť objasniť.) Podľa Oatesa to nie sú žiadne adhoc hypotézy. Ďalej, keď už vám raz povedal, že v reči pospiatky to znie ako „s tým dievčaťom sa veľmi smiešne bozkáva", budete to pravdepodobne „počuť", a to bez ohľadu na to, ako nezrozumiteľne bude správa znieť. Nazvite to silou sugescie alebo pareidóliou pre uši. Volajte to hocijako, ale je to naozaj hodné ďalšieho skúmania? Ak by pán Oates išiel k Larrymu Kingovi alebo k Oprah a tvrdil by, že z ich reči vyplynulo, že v skutočnosti zneužívajú deti, Oates by nemal žiadnych poslucháčov a ľudia by spoznali, kto vlastne je.
A predsa, berú ho vážne, keď vraví, že normálna veta Patsy Ramseyovej „máme pocit, že na Zemi sú aspoň dvaja ľudia, ktorí vedia, kto to urobil (t.j. zavraždil jej dcéru) - a tým je vrah a niekto iný, komu sa s tým zdôveril" v skutočnosti chce povedať (pustené pospiatky) „Ja som tá osoba. Videla som tú vraždu." (26.12.1997 vystupoval Oates v Geraldovej televíznej show a rozoberal Ramseyovej prípad.) Oatesa berú vážne, pretože je zábavnou novotou uspokojujúcou večné pachtenie sa za bezduchými klebetami, ktoré sa v našej spoločnosti predkladajú ako správy či informácie.
Akademický svet zatiaľ ignoruje jeho veľké objavy, aj keď on sám tvrdí, že má podporu niektorých vedcov, ktorí sa len obávajú prehovoriť. Pán Oates si ešte aj posťažoval: "Ešte sme sa nepoužili z histórie? Mnohé z našich veľkých objavov neprišli z hlavného prúdu [sic]. Napríklad, Einstein nedokončil strednú školu." (V skutočnosti Einsteina síce vyhodili zo strednej školy, ale napokon svoje vzdelanie dokončil v Zurichu, vrátane doktorátu na zurišskej univerzite.) Oatesove návrhy na overenie jeho teórie univerzity odmietli nie pre svoju zadubenosť, ale preto, že jeho teórie vynikajú hlbokou neznalosťou základných poznatkov neurológie a fyziológie. Navyše, značnú časť jeho teórie tvorí neotestovateľná metafyzika, psychobľabot a hatmatilka.
Ak počúvate Arta Bella v rozhlase, možno sa vám podarí zachytiť, ako mu pán Oates poskytuje interview. Ak budete mať šťastie, celý program bude nahraný dopredu a vysielaný pospiatky. Ak sa tak stane, je tu šanca, že aj programy pána Bella budú konečne dávať nejaký zmysel. Pán Oates sa podobá na človeka, ktorý sa modeluje podľa Bandlera™ a iných, ktorí sú súčasťou hnutia neurolingvistického programovania. Títo zistili, že u mnohých ľudí je sebadôvera a schopnosť chápať taká nízka, že čím je niekoho komunikácia menej zrozumiteľná, tým je pravdepodobnejšie, že táto komunikácia dostane obchodnú značku a bude sa výnosne ponúkať na trhu ako cesta k tajomstvám života.
Viď súvisiace položku o satanských odkazoch pospiatky.
Ďalšie čítanie
· Welcome to The World of Reverse Speech
· David Oates' Theory of Reverse Speech by Mark Newbrook & Jane Curtain
· Reverse Speech Debunked
· "My UFO Experience" by David Oates
· "Lab rats suicide after listening to Judas Priest"
