Pseudovedecké teórie sú také teórie, ktoré sú predkladané ako vedecké, hoci vedeckými nie sú. Teória je vedecká, ak z nej možno dedukovať empirické predikcie, ktoré sa môžu ukázať aj ako nesprávne. Karl Popper označil túto vlastnosť vedeckých teórií ako usvedčiteľnosť z nesprávnosti (ak sú naozaj mylné, pozn.prekl.). Pseudovedecká teória tvrdí, že je vedecká, t.j. že je možné dokázať jej nesprávnosť, ale buď nie je usvedčiteľná z podvodu samotná teória alebo bola naozaj vyvrátená, ale tí, čo sa jej držia, to odmietajú akceptovať.
Pseudovedci tvrdia, že ich teórie sú postavené na empirických dôkazoch a môžu dokonca pri tom používať aj niektoré vedecké metódy, hoci ich chápanie riadeného experimentu je často celkom nekompetentné. Mnohí vedci sa chvália tým, že dokážu poukázať na konzistentnosť svojich teórií so známymi faktami alebo s predpokladanými následkami, ale neuvedomujú si, že takáto zhoda nič nedokazuje. Je to potrebná ale nie dostatočná podmienka, aby bola dobrá vedecká teória v zhode s faktami. Teória, ktorej protirečia empirické fakty, očividne nie je veľmi dobrou vedeckou teóriou, ale nemožno z toho urobiť ani taký záver, že teória, ktorá je konzistentná s faktami, je práve preto dobrou teóriou. Napríklad, "pravda hypotézy, že mor je dôsledkom zlých duchov, nie je stanovená správnosťou dedukcie, že sa chorobe môžete vyhnúť, keď sa budete držať mimo dosahu zlých duchov."1
Zdá sa, že pre pseudovedcov a pseudovedu sú charakteristické nasledovné črty:
1. Sklon predostierať teórie, ktoré sa tvária ako vedecké, ale ktoré nemožno empiricky testovať žiadnym zmysluplným spôsobom, t.j. teória je konzistentná s každou možnou empirickou udalosťou a žiadna dedukovaná predpoveď na jej základe ju nikdy nemôže usvedčiť z omylu. Alebo, teória je zamaskovaná vo výrazoch neempirických entít. (Napr. teória o engramoch od L. Rona Hubbarda.)
2. Dogmatické odmietanie vzdať sa myšlienky, napriek tomu, že existujú drvivé dôkazy o tom, že myšlienka je nesprávna a používanie ad hoc hypotéz pri pokuse vyvrátiť dôkazy svedčiace o opaku tejto myšlienky; (napr. parapsychológia.)
3. Selektívne používanie údajov: sklon venovať pozornosť iba tým javom, ktoré teóriu podporujú a ignorovať tie, ktoré ju nepotvrdzujú, t.j. počítať iba zásahy a ignorovať minutia, (napr. biorytmy, prútikárstvo, parapsychológia.)
4. Používania osobných anekdôt ako dôkazov (napr. biorytmy, dianetika, grafológia, parapsychológia.)
5. Bezstarostnosť nad nedostatkom dôkazov pri podpore teórie (napr. dianetika, Velikovsky.)
6. Používanie mýtov alebo starovekých mystérií na podporu teórií, ktoré sú potom použité na vysvetlenie týchto mýtov alebo mystérií (napr. kreacionicmus, Velikovsky, von Däniken, teória Juliana Jaynesa o pôvodoch vedomia.)
7. Naivita, najmä pokiaľ ide o paranormálne, nadprirodzené alebo mimozemské tvrdenia (napr. kreacionizmus, parapsychológia.)
Viď súviace položky s nasledovnými názvami: ad hoc hypotézy, cold reading, vzájomné utvrdzovanie sa v sebaklame, konfirmačná odchýlka, kontrolná štúdia, Ockhamova britva, patologická veda, placebo efekt, post hoc chybný záver, selektívne myslenie, sebaklam, subjektívna validácia a svedectvá.
Poznámky
· W.I.B. Beveridge, The Art of Scientific Investigation (New York: Vintage Books, 1957), str. 118.
· Cf. Daisie a Michael Radner, Science and Unreason (Belmont, California: Wadsworth Publishing Co., 1982), najmä kapitola 3, "Znaky pseudovedy." Carl Sagan napísal do parapsychologického inštitútu, aby im povedal o prekognitívnom sne, ktorý sa mu prisnil a ktorý sa nerealizoval. Ignorovali ho. Predstavte si, pýtal sa ich, akej liečby by sa mu bolo dostalo, keby tvrdil, že jeho snem koincidoval s nejakou budúcou udalosťou. "Zásahy sa zaznamenávajú, minutia už nie." Viď Sagan, "Night Walkers and Mystery Mongers", in Broca's Brain (New York: Random House, 1979), str. 45.
