Vedomostný test na vinu: metóda, ktorá posudzuje klamstvo tým, že meria fyziologické vzrušenie ako reakciu na informácie, ktoré sa týkajú previnenia a fyziologické vzrušenie ako reakciu na informácie, ktoré sú irelevantné k tomuto previneniu. (Slovník pojmov Dr. Snella)
Prístroj, ktorý simultánne zaznamenáva zmeny v takých fyziologických procesoch ako je tlkot srdca, krvný tlak a dýchanie, používaný ako detektor lži policajnými oddeleniami, FBI, CIA, KGB, KKK, federálnymi a štátnymi vládami a početnými súkromnými zamestnávateľmi.
Existujú nejaké dôkazy, že polygraf je naozaj schopný odhaliť lož? Nuž, prístroj meria zmeny v krvnom tlaku, rýchlosti dýchania a pulze. Predpokladá sa, že keď človek klame, dochádza k týmto fyziologickým zmenám tak, že trénovaný expert dokáže zistiť, či osoba klame alebo nie. Existuje nejaký vedecký vzorec alebo zákonitosť, ktorá stanovuje regulárnu súvislosť medzi týmito fyziologickými zmenami a klamaním? Nie. Existujú nejaké vedecké dôkazy, že experti na polygraf dokážu rozoznať lož pomocou prístroja výrazne úspešnejšie ako neodborníci používajúci iné metódy? Nie. Neexistujú žiadne prístroje a žiadni experti, ktorí dokážu s vysokým stupňom presnosti zistiť, kedy ľudia klamú.
Niektorí ľudia, ako, napríklad, senátor Oren Hatch, nedôverujú polygrafu, ani keď ho používajú experti ako Paul Minor, ktorý školil na ich používanie agentov FBI. Anita Hillová prešla testom na polygrafe, ktorý jej dal urobiť Minor, a ktorý preto vyhlásil, že o Clarence Thomasovi hovorí pravdu. Hatch vyhlásil, že hocikto pomätený by mohol úspešne prejsť testom, ak by bol tento klamár naozaj presvedčený, že hovorí pravdu! Dosť bystrý argument, ale schopnosť sociopatov a poblúznených prejsť testom na polygrafe ešte nedokazuje, že takéto prístroje nemôžu odhaliť lož s presnosťou väčšou ako iné, bežné metódy na odhalenie klamstva.
Dôvod, prečo polygraf nie je detektorom lži, je ten, že to, čo meria - zmeny v pulze, krvnom tlaku a dýchaní, môžu byť spôsobené mnohými faktormi. Nervozitou, hnevom, smútkom, zahanbením a obavou. Potreba ísť na záchod tiež môže mať svoj dôvod. Je tiež veľa zdravotných stavov, ako je prechladnutie, bolesti hlavy, zápcha alebo neurologické či svalové problémy, ktoré môžu spôsobovať fyziologické zmeny merané polygrafom. Tvrdenie, že odborník dokáže rozoznať, kedy ide o zmeny spôsobené klamstvom a kedy inými faktormi, nebolo nikdy dokázané.
V Kalifornii a, predpokladám, vo väčšine amerických štátov, nie sú testy na polygrafe prípustné ako dôkaz na súde. To môže byť preto, lebo je o ich známe, že nie sú spoľahlivé, alebo preto, že to málo, čo možno získať z polygrafu, je ďaleko viac prevážené potenciálne značným zneužitím políciou. Tento test možno ľahko zneužiť na porušenie súkromia človeka alebo ako high-tech zastrašovanie podozrivých. Skeptici nepovažujú dôkazy z polygrafov za preukaznejšie ako svedectvá vydané počas hypnózy, ktorá rovnako nie je v štáte Kalifornie ani mnohých amerických iných štátoch povolená.
Americká únia pre civilné slobody (ACLU) silne podporovala tú pasáž Listiny na ochranu zamestnanca pri použití polygrafu (EPPA), ktorá stavia mimo zákon použitie polygrafu "pre účely poskytnutia diagnostického názoru na čestnosť alebo nečestnosť osoby."
Takže v Spojených štátoch polygraf veľmi zakázaný nie je. Federálna vláda môže predložiť test na polygrafe svojim subkontraktorom, ktorí majú pracovať na projektoch národnej bezpečnosti. V súkromnom sektore môžu bezpečnostné a farmaceutické firmy stále používať polygraf pre súčasných alebo budúcich zamestnancov. Dokonca, za určitých podmienok, môže testy na polygrafe vyžadovať vlastne každý zamestnávateľ:
Každý zamestnávateľ môže požadovať použitie "detektora lži", ak ide o pokračujúce vyšetrovanie ekonomickej ujmy alebo poškodenia jeho businessu za týchto podmienok: podozrivý zamestnanec mal možnosť fyzického prístupu do objektu a zamestnávateľ musí písomne vysvetliť dôvod pre odôvodnené podozrenie, že zamestnanec je vinný (ACLU).
ACLU podporovala EPPA nielen pre nedostatok dôkazov o presnosti polygrafu, ale aj preto, že počas testovania často dochádza k zneužitiu, vrátane porušovania súkromia a nielen toho.
Napríklad, aby sa nastavili "normálne" fyziologické reakcie testovanej osoby, vyšetrovatelia "detektorom lži" kladú otázky, ktoré zámerne zahanbujú, vystrašujú a ponižujú ľudí. Pri jednom súdnom spore ACLU v roku 1987 vyšlo najavo, že štátnym zamestnancom v Severnej Karolíne pravidelne kládli otázky ako "Kedy ste sa naposledy po pití neúmyselne odhaľovali? alebo "Ktoré dieťa sa vám naposledy zdalo sexy?" Polygrafy boli použité aj bezohľadnými zamestnávateľmi, aby zastrašovali predstaviteľov odborov a informátorov, aby donútili zamestnancov "priznať sa" k priestupkom, ktoré nespáchali, alebo aby falošne zaplietli do prípadu svojich spolupracovníkov (ACLU).
Prečo by chcelo toľko inštitúcií, ako sú vlády a trestnoprávne orgány a tiež toľko zamestnávateľov zo súkromného sektoru používať polygrafy, ak niet vedeckého dôkazu o ich opodstatnenosti? Nie je to iba zbožné želanie? Chcú veriť, že existuje rýchly a jednoduchý prostriedok ako zistiť, kto klame a kto nie, a tak nad nedostatkom dôkazov privierajú oči? Toto je pravdepodobne tá hlavná príčina, ale myslím si, že všetko nevysvetľuje. Myslím, že sú tu ešte aj iné faktory. Jedným je faktor ezoterickej techniky. Prístroj vyzerá ako zložité zariadenie kozmického veku. Správne ho vedia používať len experti školení tajomnými metódami. Neodborníci sú tak vydaní na pospas high-tech čarodejom, ktorí jediní dokážu získať korisť: rozhodnutie o tom, kto klame a kto nie.
Ďalší faktorom je faktor pragmatického falošného záveru: funguje to! Možno doložiť prípad za prípadom, že polygraf funguje. Sú prípady ľudí, ktorí na polygrafe neuspeli a ktorých klamstvo bolo potom dokázané pomocou iných dôkazov. Sú prípady ľudí, ktorí sa, vidiac, že zlyhávajú na polygrafe, náhle priznali. Aké existujú dôkazy, že počet prípadov, kedy sa správne identifikovanie klamstva potvrdilo vonkajšími dôkazmi, je väčší ako počet prípadov, pri ktorých sa použili na odhalenie klamstva iné, netechnické prostriedky? Nie sú žiadne. Dôkazy sú v podobe historiek alebo vychádzajú z nesprávneho záveru, napr. keď si myslíme, že korelácia potvrdzuje kauzálne spojenie.
Je možné, že jedným z hlavných dôvodov, prečo tak veľa vlád, trestnoprávnych orgánov a zamestnávateľov v súkromnom sektore chce používať polygrafy je ten, že sa domnievajú, že testy odstrašia klamárov a podvodníkov, ktorí sa uchádzajú o miesto, alebo že odstrašia tých, ktorí sú obvinení zo spáchania zla tak, že sa napokon priznajú alebo udajú iných. Inými slovami, tí, čo prístroje používajú, si naozaj nemyslia, že dokážu odhaliť lož, ale vedia, že ľudia, ktorých testom podrobia, si budú myslieť, že prístroj ich môže prichytiť pri klamstve. A tak je výsledok taký, ako keby prístroj naozaj fungoval: alebo neprijmú do zamestnania klamára-podvodníka alebo prichytia nečestného zamestnanca.
Čo platí o polygrafe, platí aj o všetkých iných testoch "čestnosti" alebo "integrity". Neexistujú žiadne dôkazy o platnosti tvrdenia, že takéto skúšky môžu presne zmerať pravdu, klamstvo, čestnosť alebo tendenciu inteligentných ľudí klamať seba samých.
Ďalšie čítanie
· "Pinocchio Science: The Truth About the Polygraph" by Al Seckel
· "Lie Detector Testing," ACLU paper
· Beyerstein, Dale. "The Poor Man's Polygraph," in Rational Enquirer, Vol 3, No. 1, Jul 89.
· "The CQT Polygrapher's Dilemma: Logico-Ethical Considerations for Psychophysiological Practitioners and Researchers" by John J. Furedy, University of Toronto
· "Truth or Just Bias: The Treatment of the Psychophysiological Detection of Deception in Introductory Psychology Textbooks"
· Jan. 21, 1998, 11th Circuit Court of Appeals, US vs. Gilliard on admissability of polygraph to support claim of innocence
· "The Psychophysiologist as Innocent Bystander: Ethical Mismatch" by Robert J. Barry
· Davis, R. C., "Physiological Responses as a Means of Evaluating Information," in A. D. Biderman & H. Zimmer, eds., The Manipulation of Human Behavior (Wiley, 1961).
· Lykken, David Thoreson. A Tremor in the Blood : Uses and Abuses of the Lie Detector (New York : McGraw-Hill, 1981).
· Jussim, Daniel. "Ouija Board Justice" in Florida : the Polygraph Comes to School, in Civil Liberties, No. 358 (summer-fall 1986)
· Morris, Roberta, "The Admissibility of Evidence Derived from Hypnosis and Polygraphy," in Psychological Methods in Criminal Investigation and Evidence, ed. by David Raskin (Springer Publishing Co., 1989.)
· Raskin, David, "Polygraph Techniques for the Detection of Deception," in Psychological Methods in Criminal Investigation and Evidence, ed. by David Raskin (Springer Publishing Co.,1989.)
· Shneour, Elie. "Lying about polygraph tests," Skeptical Inquirer Spring 1990 (vol.14, no.3).
· "Polygraph tests are degrading, don't work-- and should be banned," in Civil Liberties, No. 355 (fall 1985).
