2006

Podprahové vnímanie

Prahový je nejmenší možný pocit, podprahový je ešte pod týmto prahovým. Všetko skutočne pod úrovňou detegovateľného pocitu u človeka by, podľa definície, nemalo byť vnímateľné. Avšak o podprahovom sa všeobecne hovorí, že je podprahovým vnímaním podvedomia. Existuje rozšírený názor, nie veľmi doložený empirickým výskumom, že bez toho, aby si človek uvedomoval jeho prítomnosť alebo obsah, jeho vlastné správanie môže byť podstatne ovplyvnené podprahovými správami. A tak sa verí, že je možné ovplyvniť správanie sa človeka opakovaným oslovovaním podvedomej mysle slovami a obrazmi. Ak by to bola pravda, potom by tvorcovia reklamy vedeli manipulovať správanie spotrebiteľa tým, že by do svojich reklám ukryli podprahové správy. Vláda, resp. v tejto veci vlastne Teta Hilda, by mohla ovládať naše mysle a telá tým, že s nami tajne komunikuje. A žiaci by sa mohli učiť pri počúvaní hudby plnej podprahových správ.

Bohužiaľ,
"..po rokoch výskumu sme dokázali demonštrovať len veľmi málo z podprahovej stimulácie" a prišli sme k záveru, že niet dôkazov o jej účinku na zmenu správania. (Hines, str. 312).

Skutočnosť, že niet prakticky žiadneho empirického dôkazu o užitočnosti podprahových správ ešte neznamená, že by nemohlo vzniknúť množstvo magnetofónových pások, ktoré vraj komunikujú s podvedomou mysľou, povzbudzujúc poslucháča v tom, aby nekradol, alebo presviedčajúc ho, aby mal odvahu alebo aby veril vo svoje vlastné sily a dosiahol veľké ciele. Miesto nazvané Holistická hypnóza ponúka celý rad takýchto pások, ktoré vyvinul James H. Schmelter, hypnoterapeut s titulom MBA a sebaproklamovanou expertízou v synergickej vede. Ak sa vám Schmelterov produkt nepáči, skúste Prahovú inšpiráciu od Success Cassettes, Inc.

Je pravdou, že dokážeme vnímať veci, aj keď si toho nie sme vedomí. Avšak, tím, ktorí vložia správy na pásku a potom cez ne nahrajú hudbu tak, že tieto správy utonú v hudbe alebo v iných zvukoch, by asi bolo užitočné pripomenúť, že ak tieto ich správy prehluší hudba, tak jediné, čo budeme vnímať, bude práve správa prehlušená hudbou. Niet dôkazu o tom, že niekto počuje správu zahrabanú vo vrstvách iných zvukov až do takej miery, že z nej nie je nič rozumieť. Samozrejme, ak by správa zreteľne vystupovala z pozadia, nebola by už podprahová.

Viera v silu podprahového odovzdávania správ pri manipulácii správania asi pochádza z roku 1957 od Jamesa Vicaryho, reklamného špekulanta, ktorý tvrdil, že zvýšil predaj popcornu o nejakých 58% a Coca Coly o 18% v jednom kine v New Jersey jednoducho tým, že nechal veľmi krátko preblysnúť správy "Pi Coca Colu" a "Hladný - jedz popcorn" na podprahovej úrovni.
Aj keď sa ukázalo, že to bol podvod, a hoci nikto nedokázal túto vec zopakovať, viera v legendu stále žije.

Viera v podprahové správy dosiahla nadživotný vrchol v roku 1980, kedy sa objavila kniha Orgie mušiel na podnose a iné podprahové veci, ktoré média používajú na manipulovanie vášho správania od Wilsona Bryan Keyho. Key tvrdil, že tvorcovia reklamy používajú podprahové správy vážnej sexuálnej povahy, aby zmanipulovali správanie. Keď starostlivo preskúmal menu Howarda Johnsona, Key zbadal, že mušle na podnose vyobrazené na menu tvorili vlastne obraz sexuálnych orgií, ktorej sa účastnili rôzni ľudia a somár. Medzi mnohé nepodložené Keyho tvrdenia patrí aj to, podľa ktorého podvedomá myseľ spracúva podprahové správy rýchlosťou svetla.
V skutočnosti tie najrýchlejšie mozgové procesy bežia pri asi 60 km/h. (Hines).

Viď súvisiace položky o hypnóze, ovládaní mysle a pareidólii.

Ďalšie čítanie:

· Prahove správy vo Windows 95?

· University of Texas School of Advertising Bibliografia o Prahovej reklame

· Výskum Layne Wallacea

· Učíme sa už prahovym spôsobom? Melvin D. Saunders (opakuje Vicary podvod, ako to bol fakt, okrem iných nezodpovedných vecí.)

· Hines, Terence. Pseudoscience and the Paranormal (Buffalo, NY: Prometheus Books, 1990).

· Volkey, J. a J. Read. "Subliminal Messages: Between the Devil and the Media," American Psychologist (1985), pp. 1231-1239.

The Skeptic's Dictionary

© copyright Robert Todd Carroll, Slovak translation © copyright Vladimír Luknár