"Pluralitas non est ponenda sine neccesitate" čiže (doslova) "pluralita nemá byť postulovaná bez nevyhnutnosti" alebo (voľne) "zavádzať viac pojmov na vysvetlenie toho istého je prípustné len vtedy, keď je to nevyhnutné."
Toto sú slová stredovekého anglického filozofa a františkánskeho mnícha, Williama z Ockhamu (cca. 1285-1349). Ako mnohí františkáni, William bol vo svojom živote minimalistom idealizujúcim život v chudobe a tak ako sám Svätý František, bojoval za svoje názory aj proti pápežovi. Pápež Ján XXII Williama napokon exkomunikoval. Ten odpovedal napísaním pojednania, ktorým demonštroval, že pápež Ján je kacír.
Čo poznáme pod názvom Ockhamova britva, je všeobecný princíp v stredovekej filozofii a nepochádzal od Williama z Ockhamu. Pretože však William tento princíp často používal, jeho meno s ním zostalo neoddeliteľne späté. Je nepravdepodobné, že by bol William nadšený tým, čo niektorí z nás v jeho mene robia. Napríklad, ateisti často používajú Ockhamovu britvu pri hádkach o existencii Boha tvrdiac, že Boh je nadbytočná hypotéza. Všetko dokážeme vysvetliť aj bez toho, že by sme museli počítať s nepotrebným metafyzickým pojmom Božskej Bytosti.
William používa princíp nadbytočnej plurality pri debatách o stredovekom ekvivalente psí. Napríklad, v Knihe II jeho Komentára k výrazom Petra Abelarda, sa hlboko zamýšľa nad otázkou "či vyšší anjel pozná menej druhov ako ten nižší." Použijúc princíp, že "pluralita má zmysel len vtedy, keď ide o nevyhnutnosť", argumentuje, že na túto otázku treba odpovedať kladne. Tiež cituje Aristotelov výrok, že "čím dokonalejšia je príroda, tým menej potrebuje na svoje fungovanie prostriedkov." Tento princíp používajú ateisti na odmietnutie hypotézy o Bohu-stvoriteľovi a na uprednostnenie prírodného výberu: ak by Dokonalý Boh naozaj bol stvoriteľom Vesmíru, tak by bol Vesmír a všetky jeho zložky oveľa jednoduchšie. Som si istý, že s týmto by William nesúhlasil. Hoci, naozaj tvrdil, že prírodná teológia je nemožná. Prírodná teológia používa na pochopenie Boha čisto rozum, na rozdiel od výkladovej teológie, ktorá je založená na biblických zjaveniach. Podľa Williama z Ockhamu myšlienka Boha nie je ustanovená zjavným zážitkom alebo logickým odôvodnením. Všetko, čo vieme o Bohu, pochádza zo zjavení. Základom všetkej teológie je teda viera. Bolo by treba poznamenať, že kým iní môžu použiť britvu na eliminovanie celého spirituálneho sveta, Ockham neaplikoval princíp *úspornosti myslenia na články viery. Ak by tak bol urobil, možno by sa stal Sociniánom ako John Toland (Kresťanstvo nie záhadné, 1696) a zredukoval Trojjedinosť na Jedinosť a dvojitú povahu Ježiša na jedinú.
William bol akýmsi minimalistom vo filozofii, obhajujúc nominalizmus voči populárnejšiemu pohľadu realizmu. To znamená, tvrdil, že "univerzály" nemajú žiadnu existenciu mimo mysle; univerzály sú len mená, ktorými označujeme skupiny alebo jednotlivcov a vlastnosti jednotlivcov. Realisti tvrdia, že nielen že existujú individuálne objekty a naše koncepcie týchto objektov, ale že okrem toho ešte existujú univerzály. Ockham sa domnieval, že tu už je priveľa pluralít. Nepotrebujeme univerzály, aby sme mohli všetko vysvetliť. Pre nominalistov a realistov existuje Sokrates jednak ako jednotlivec ako aj ako pojem Sokrata, atď. To znamená, že každá vlastnosť, ktorú môžeme pripísať Sokratovi, má odpovedajúcu "realitu", "univerzál" alebo eidos, ako by to nazval Platón. Možno by sme o Williamovi povedali, že bol skeptický voči tejto ríši plurality nazývanej ríša univerzálov. Ani epistemiológia ani metafyzika nie sú pre logiku potrebné, tak prečo predpokladať túto nepotrebnú pluralitu? Platón a realisti mohli mať pravdu. Možno existuje ríša eidos, univerzálnych realít, ktoré sú večnými, nemennými modelmi pre individuálne objekty. Ale my nepotrebujeme zavádzať takéto pojmy, aby sme vedeli vysvetliť jednotlivcov, naše pojmy alebo naše vedomosti. Platónove eidos (formy) sú nadbytočnou a nepotrebnou metafyzickou a epistemologickou batožinou.
Asi by bolo vhodné poznamenať, že biskup George Berkekey aplikoval Ockhamovu britvu, aby ako nepotrebnú pluralitu celkom eliminoval aj materiálnu substanciu. Potrebujeme len myseľ a myšlienky, aby sme vedeli všetko vysvetliť. Berkeley bol však pri svojom použití britvy trochu selektívny. Spomeňme si, potreboval postulovať Boha ako Myseľ, ktorá môže počuť padnúť strom v lese, keď nie je nikto nablízku. Subjektívni idealisti by mohli použiť britvu, aby sa zbavili Boha. Všetko je možné vysvetliť púhou mysľou a myšlienkami. Samozrejme, to vedie k solipsizmu, názoru, že ja i moje myšlienky existujú samostatne alebo sú aspoň jediným, o čo viem, že existuje. Na druhej strane, o materialistoch by sa dalo povedať, že by britvu použili na úplné odstránenie myslí. Nepotrebujeme postulovať pluralitu myslí ani pluralitu mozgov.
Ockhamova britva je tiež nazývaná princípom *úspornosti myslenia. To sa v súčasnosti zvyčajne interpretuje asi ako "čím je vysvetlenie jednoduchšie, tým lepšie" alebo "nevytváraj zvytočné hypotézy." V každom prípade je Ockhamova britva princípom, ktorý sa často používa mimo ontológie, t.j. mimo vedeckých filozofov, v snahe ustanoviť kritériá pre voľbu medzi teóriami s rovnakou vysvetľovacou silou. Keď pre niečo podávame vysvetlenie, nepostulujme viac, ako je potrebné. Von Däniken by mohol mať pravdu: možno mimozemšťania naozaj naučili praveké národy umeniu a staviteľstvu, ale nie je potrebné postulovať návštevy mimozemšťanov, aby sme vysvetlili skutky starovekých národov. Načo postulovať nepotrebnú pluralitu? Alebo, ako by sme to povedali dnes: predpokladajte len toľko, koľko je naozaj treba. Môžeme zaviesť pojem **éteru, aby sme vysvetlili akciu na diaľku, ale v skutočnosti ho na to nepotrebujeme, tak načo predpokladať nejaký nadpozemský éter?
Oliver W. Holmers a Jerome Frank zasa aplikujú Ockhamovu britvu pri tvrdení, že nič také ako "Zákon" neexistuje. Existujú len právne rozhodnutia, úsudky jednotlivcov a ich suma tvorí zákon. Aby veci ešte viac skomplikovali, títo nastávajúci právnici nazývajú svoj názor právny realizmus namiesto právneho nominalizmu. Toľko na zjednodušenie vecí.
Pretože Ockhamova britva sa niekedy nazýva aj princíp jednoduchosti, niektorí prostoduchí kreacionisti tvrdia, že Ockhamovu britvu možno použiť aj na podporu kreacionizmu proti evolúcii. Napokon, je oveľa ľahšie, aby svet stvoril Boh a nie nejaká evolúcia, ktorá je veľmi zložitým procesom. Ale Ockhamova britva nevraví, že čím prostoduchejšia je hypotéza, tým lepšie. Ak by tomu tak bolo, Ockhamova britva by bola len značne tupým nástrojom pre tupých ľudí. Hoci niektorí dokonca našli pre Ockhamovu britvu použitie aj pri zdôvodňovaní znižovania finančného rozpočtu tvrdiac, že "čo je možné urobiť za menej peňazí, je zbytočne robiť za väčšie peniaze." Zdá sa, že tento prístup aplikuje Ockhamovu britvu na samotný princíp eliminujúc slovo "predpoklady." Tiež zneprehľadňuje vec tým, že si mýli slovo "lacnejšie" so slovom "menej." William z Ockhamu sa zaoberal menším počtom alternatív, nie menším objemom peňazí.
Pôvodný princíp bol zrejme uplatňovaný v kontexte presvedčenia, že dokonalosť je jednoduchosť sama. To je metafyzický predsudok, ktorý sme asi zdedili zo stredoveku a od starovekých Grékov. Pretože, tak ako u nich, väčšina našich sporov nie je o tomto princípe, ale o tom, čo považovať za nevyhnutné.
Pre materialistu sú to dualisti, ktorí zbytočne znásobujú plurality. Pre dualistov je postulovanie duše rovnako ako tela nevyhnutné. Pre ateistov je postulovanie Boha a nadprirodzenej ríše nepotrebným postulovaním pluralít. Pre teistov je postulovanie Boha nevyhnutné. A tak ďalej. Možno pre von Dänikena si fakty vyžadujú, aby zaviedol pojem mimozemšťanov. Pre iných sú tieto nepozemské bytosti len zbytočnou pluralitou.
Napokon, možno že Ockhamova britva vypovedá trochu viac ako len o tom, že pre ateistov je Boh nadbytočný, kým pre teistov nie. Ak je tomu tak, princíp nie je veľmi užitočný. Na druhej strane, ak Ockhamova britva znamená, že pri konfrontácii s dvoma vysvetleniami, jedným nepravdepodobným a druhým pravdepodobným, by si racionálny človek mal vybrať to pravdepodobné, tak potom je sám tento princíp nepotrebný, keďže ide o také samozrejmé konanie. Ak je tento princíp v skutočnosti minimalistickým princípom, potom, zdá sa, implikuje, že čím viac redukcionizmu, tým lepšie. Ak by to bolo tak, potom by sme mali princíp "úspornosti myslenia" asi radšej mali volať Ockhamova motorová píla, pretože sa asi lepšie hodí na vyčistenie ontológie.
Viď súvisiace položky o ad hoc hypotéze, kontrolnej štúdii, cold reading, vzájomnom podporovaní, konfirmačnej odchýlke, placebo efekte, post hoc omyle, selektívnom myslení, sebaklame, subjektívnej validácii, svedectvách, James Van Praaghovi a o zbožnom želaní.
Ďalšie čítanie
· Internet Encyclopedia of Philosophy "William of Ockham"
· Hyman, Arthur and James J. Walsh, Philosophy in the Middle Ages 2nd ed. (Indianapolis: Hackett Publishing Co., 1973).
· W.M. Thorburn, "The Myth of Ockham's Razor," Mind 27:345-353 (1918).
Pozn. prekl.
*Law of parsimony - (log.) zákon úspornosti (ekonómie) myslenia, t.j.pravidlo o zbytočnom nerozširovaní príčin nejakého javu ** ether - éter, nadpozemský, éterický, nehmotný
