Naturalizmus je metafyzická teória, ktorá tvrdí, že všetky javy možno vysvetliť mechanisticky podľa prírodných príčin a zákonov. Naturalizmus učí, že vesmír je ohromným strojom alebo organizmom, zbaveným všeobecného účelu a nezávislým od ľudských potrieb a túžob.
Naturalizmus sa často zamieňa za ateizmus, materializmus, logický pozitivizmus, empirizmus, determinizmus a scientizmus.
Deistickí zakladatelia Spojených štátov amerických boli obhajcami naturalizmu. Deizmus pripúšťa transcedentného tvorcu vesmíru, ale popiera, že stvoriteľ zasahuje do Prírody. A preto je pochopenie Boha nevyhnutné na pochopenie sveta. Panteistickí filozofi - ako bol antický Stoic, John Scotus Eriugena (Írsko, 9.stor.), Giordano Bruno (Taliansko, 16. stor.) a Spinoza (Holandsko, 17.stor.) - sú naturalistickí. V panteizme je Boh svet. A tak, naturalizmus ani nepopiera ani nepotvrdzuje existenciu Boha, ani ako transcedentného ani imanentného. Avšak naturalizmus robí z Boha nepotrebnú hypotézu, ktorú v podstate nie vôbec nutné vedecky skúmať. Odkazovanie na morálne alebo božské ciele nemá vo vedeckých vysvetleniach žiadne miesto. Na druhej strane, rozsah vedy sa obmedzuje na vysvetľovanie empirických javov bez ohľadu na sily, vplyvy atď., ktoré sú nadprirodzené.
Rozdiel medzi naturalistickým a nadprirodzeným pohľadom v Západnej filozofii asi najlepšie pochopíme, keď poviem, že tie prvé uprednostňujú mechanistické vysvetlenia, zatiaľ čo tie druhé teologické. Mechanistické vysvetlenia sú dysteologické, t.j. neodkazujú na žiadne účely alebo design, s výnimkou metafor ako v biológii (napr. srdce bolo navrhnuté tak, aby pumpovalo krv). Rozdiely medzi mechanistickým a teologickým náhľadom budú zrejmé z nasledovných príkladov.
Túžba po sexe
Z teologického hľadiska túžba po sexe existuje preto, aby sa druh vedel rozmnožovať. Rozkoš, ktorá je so sexom spojená, je hlavným lákadlom pre splnenie účelu reprodukcie. Ak by bol sex vo všeobecnosti bolestivý, väčšina členov druhu by sa mu vyhýbala a tak by druh vyhynul. Niektorí katolícki teológovia tvrdia, že zapojenie sa do sexu pre účely reprodukcie je jediný správny motív sexu. Zneužívať reprodukčný dôvod pre sex znamená konať v rozpore s božským účelom a tým konať nemorálne. Riadenie počatia a homosexualita sú preto morálne nesprávne, pretože sú neprirodzené.
Z mechanistického hľadiska nemá sexuálna túžba cieľ. Nebola vymyslená preto, aby motivovala zvieratá k rozmnožovaniu. To skôr zvieratá so silnou sexuálnou túžbou sa rozmnožujú a preto prekvitajú. Druh so slabým sexuálnym pudom by sotva prežil. Podľa tohto náhladu, nemôže byť dôvod sexu frustráciou, pretože sex vo všeobecnosti nemá účel. (Samozrejme, túžba mať sex s konkrétnou osobou je cielená. Cieľom je: mať sex s konkrétnou osobou, bez ohľadu na pohlavie danej osoby.) Pretože nebolo vytvorené, aby plnilo nejaký účel, morálne dobro a zlo nemožno stanoviť podľa toho, či sú prirodzené alebo nie. Je treba odvolávať sa na niektoré iné etické princípy, akým je užitočnosť. V každom prípade z naturalizmu nevplýva, že všetky veci sú dobré, pretože všetky veci sú prirodzené.
Opeľovanie včelami
Z teologického pohľadu má opeľovanie ovocných záhrad včelami svoj účel a bolo tak zostrojené. Podľa prívrženca mechanistického náhľadu si včely len robia svoju prácu a výsledkom toho je, že kvety sú opelené. Ak by neexistovali žiadne iné živočíchy, ktoré by robili to, čo robia včely, ovocné sady by neexistovali. Svet by bol celkom iným svetom, ale stále by to bol náš svet. Odlišné mechanizmy znamenajú odlišné svety. Nejde tu o striktný výber - buď tento svet alebo žiadny iný, skôr ide o alternatívu - tento alebo nejaký iný svet.
Pedofília
Pre teologického supernaturalistu existujú pedofili a sexuálni dravci z nejakého zvláštneho božského účelu. Pre mechanistického naturalistu nemajú obťažovači a vrahovia detí žiadny účel. Ich túžby možno sú prirodzené, ale to neznamená, že by ich mali napĺňať. Naturalista však nepociťuje žiadnu potrebu vysvetľovať, prečo takéto zlo existuje. Niektorí naturalisti možno budú hľadať kauzálne vysvetlenia, ktoré popierajú, že zlo je zvolené správanie zlých ľudí so zlými túžbami. Asi všetci naturalisti budú súhlasiť s tým, že samotné túžby sú dokonale vysvetliteľné kauzálnymi mechanizmami mimo rozsahu osobnej zodpovednosti. Ale nie všetci by súhlasili s tým, že hranie sa na túžby je dokonale vysvetliteľné bez odvolávania sa na slobodu a zodpovednosť toho, kto koná zlo.
Aký je účel zla?
Supernaturalista, so svojimi morálnymi a duchovnými účelmi inherentnými v každom aspekte reality, musí prísť s nejakým druhom vysvetlenia pre existenciu zla. Odvetvie teológie, ktoré sa snaží takéto veci vysvetliť, sa nazýva teodicea ("ospravedlnenie Boha z existencie zla vo svete" pozn.pr.). V teodicei sa považuje za rozumné a prijateľné povedať o zle, že "spôsoby Pána sú naozaj nevyspytateľné." Alebo, ako vraj Boh povedal Jóbovi, keď sa ten odvážil opýtať sa ‚prečo ja?':"hath thou an arm like the Lord?" Stručne, "Som Boh: ja sa nemusím nikomu vysvetľovať." Zlo existuje a pretože Boh je dobrý, môžete si byť istí, že pre zlo existujú dobré dôvody. Verte tomu.
Teleológia podľa Spinozu
Spinoza tvrdil, že teleologické myslenie predstavuje primitívne myslenie našich pred-vedeckých predchodcov. Prenasledovanie "konečných príčin" neviedlo v ľudskom bádaní o pochopení Prírody nikam. Len keď sa ľudstvo vzdalo antromorfného spôsobu myslenia, ktoré chápe počasie, geológiu, fyziku atď., v zmysle božského účelu, mohlo dosiahnuť pokrok vo svojich vedomostiach o Prírode. História ukázala, že Spinoza mal pravdu. Teleologické teórie, ako je supernaturalizmus, sú vedecky nadbytočné. Na druhej strane, Spinozov útok na teleológiu bol úplný: neveril, že ľudské správanie by sa malo vysvetľovať nejako inak ako podľa Prírody. Ľudské správanie sa má vysvetľovať v zmysle mechanistických príčin, práve tak, ako správanie všetkých prírodných javov. Ľudia nemajú o nič menej slobody na zmenu svojho správania ako majú padajúce kamene možnosť zmeniť dráhu svojho letu. A ani ľudia ani kamene nie sú zodpovedné za svoje správanie alebo pohyby. Avšak Spinozove odmietnutie slobodnej vôle nie je viac nevyhnutným dôsledkom naturalizmu ako jeho panteizmu. To jest, ani determinizmus ale panteizmus nie sú nevyhnutným dôsledkom naturalizmu.
Ďalšie čítanie
Položka o "Naturalizme" v The Catholic Encyclopedia
Science and Religion: Some Historical Perspectives, John Hedley Brooke, The Cambridge History of Science Series (Cambridge University Press, 1991).