(skrátené)
Pre tých, ktorí tak ako ja radi navštevujú pahorkatiny Škótska, je myšlienka legendárnej morskej príšery rovnako prirodzená ako škriatky alebo obydlia týčiace sa medzi megalitmi v zelených vrchoch Glencolumcille na tom istom keltskom ostrove neďaleko. Írsko a Škótsko značne prispeli hrdinskými mýtami k rozprávkarským tradíciám, ktoré oživujú a glorifikujú inak drsné a surové životy vidieckych osadníkov. Rob Roy môže na obrovskom plátne kina vyzerať romanticky, ale realita by bola celkom iná. Príbeh Michaela Collinsa by mohol byť skvelým filmom, ale takmer stopercentne by iba romantizoval surové a zbytočné pokusy zničiť utláčateľov prenikajúcich z východu, ktorý je typický pre anglo-írsku históriu až do nedávnych čias. Tieto príbehy a mýty sú otázkou prežitia rasy. Utláčaní ľudia viac ako ktokoľvek iný potrebujú svojich hrdinov a legendy.
Legendy sa zvyčajne zastavia na hraniciach. Niektoré sa však stávajú univerzálnymi symbolmi a ľudia z celého sveta sa zbiehajú, aby navštívili posvätné miesto alebo aby sa mohli pozrieť na zázrak. Lochnesská príšera, s láskou nazývaná Nessie, je jednou z nich. Milióny ľudí putujú do stredného Škótska v nádeji, že uvidia Nessie. Nemálo sa ich vrátilo domov presvedčených, že mali to privilégium vidieť záhadnú bytosť. A hoci by bolo prehnané tvrdiť, že bolo zaznamenaných takmer rovnako veľa zjavení Nessie ako zjavení Panny Márie, Santa Clausa alebo mimozemských kozmických lodí, bolo by nečestné vyhlásiť, že nikto nikdy tú príšeru nevidel a tým na všetko zabudnúť. Bolo zaznamenaných mnoho prípadov - stačilo by zájsť prinajmenšom tak ďaleko ako do čias Sv.Columba, čo bol írsky mních, ktorý v 6. storočí skonvertoval väčšinu Škótska na kresťanstvo. Columbo viditeľne skonvertoval aj Nessie, pretože sa vraví, že kým nevyšiel na vodu a neutíšil ju, beštia neprestávala vraždiť.
Legenda Nessie môže celkom dobre súvisieť s keltským folklórom, ale ja ponechám toto skúmanie iným. Folklór nie je moja silná stránka. Zameriam sa na modernú Nessie, tú, ktorú vraj videl a odfotografoval plukovník Robert Wilson v roku 1934: na príšeru pripomínajúcu plesiosaura s dlhým krkom, ktorá sa vynára z tmavých vôd. Táto fotografia vyvolala veľa rozruchu. Kým neexistovala táto fotografia, Lochness bola iba legenda a mýtus. Miestni poznali starobylú históriu o morskom hadovi. Ale chodili k jazeru skôr relaxovať ako vydávať sa na expedície a hľadať mýtické netvory. Po tejto fotografii boli prizvaní experti. Najprv preskúmali samotnú fotografiu. Mohol to byť plesiosaurus. Áno, ale mohol to byť aj kmeň stromu. Alebo vydra. Neskôr nasledovali prieskumy ponorkou s citlivými špičkovými prístrojmi.
Dnes tu už máme plne rozvinutý turistický priemysel, ktorý vraj v roku 1993 vygeneroval asi 37 miliónov dolárov, kompletne s jazdami na ponorke (v roku 1994 stála hodina asi 100 dolárov) a multimediálnym turistickým strediskom.
Boli aj ďalšie fotografie. Bulvárne časopisy dobre platia za fotografie Nessie a niektoré podnikavé duše už roky táboria pri jazere v nádeji, že sa im podarí zachytiť unikajúcu príšeru na film. Jedna dobrá fotka a môžu na zvyšok života odísť do dôchodku! Časopis Smithsonian má dokonca web stránku o Nessie, kde obhajuje pokračujúce vedecké výskumy v tejto oblasti. Aj keď sa väčšina vedcov domnieva, že pravdedobnosť existencie príšery je malá, ako praví vedci si ponechávajú dvere pootvorené a čakajú na konkrétny dôkaz vo forme kostry alebo polapenia takéhoto tvora.
Okrem fotografií Nessie bolo zaznamenaných mnoho svedectiev očividne dôveryhodných svedkov. Ako sa niekto môže dívať na všetky tieto "dôkazy" a zavrhnúť Nessie ako výplod ľudskej fantázie, ako ďaľší prípad pareidolie (ďalšia Panna Mária v mukách?). Len pokojne. Začnime s fotografiami.
Začnime príbehom ani zďaleka nie tak fascinujúcom alebo obskúrnom ako príbeh muža z Piltdown, ale ktorý sa prinajmenšom vyrovná falošným fotkám nadprirodzených bytostí, ktoré podviedli Conana Doyla, o najslávnejšej fotografii Nessie, podľa ktorej bola príšera označená ako príbuzný druh dávno vyhynulého plesiosaura, sa ukázalo, že je falošná. Davin Martin, zoológ, a Alastair Boyd, boli členmi vedeckého projektu hľadajúceho Nessie. Londýnsky Sunday Telegraph tvrdí, že práve oni si vymysleli príbeh o falošnej fotke, ktorá bola získaná pomocou detskej ponorky. Christian Spurling, ktorý umrel na jeseň 1993, sa vraj na smrteľnej posteli priznal k svojej úlohe v tomto podvode. Falošnú fotku neurobil plukovník Wilson - jeho meno bolo použité len preto, aby dodalo fotke váhu - ale Spurlingov nevlastný brat, Ian Wetherell. Noviny London Daily Mail si najali Ianovho otca, Marmaduke Wetherella, aby príšeru našiel. Wetherell bol filmový producent, ktorý sa sám označoval za "lovca vysokej". Aká väčšia vysoká by ešte mohla byť okrem Nessie? Až na to, že táto vysoká bola v skutočnosti malým modelom morského hada z umelej hmoty pripevneným k 14 palcov dlhej hračkárskej ponorke. Veľká vysoká sa naozaj stala až takou vysokou, že keď sa malý podvod stal obrovským rozruchom, jeho pôvodcovia sa rozhodli, že najlepšie bude, keď zostanú ticho.
Alastair Boyd, o ktorom sme sa zmienili vyššie ako o jednom z výskumníkov, ktorí objavili podvod s fotografiou, tvrdí, že videl Nessie v roku 1979. Ale jeho Nessie nevyzerala ako dinosaurus. Skôr ako veľryba, povedal. Bola minimálne 20 stôp dlhá a vraví, že ju videl, ako sa kĺže po vode. Nuž, nie je pravdepodobné, že by existovali vydry dlhé 20 stôp, ale existujú kmene stromov dlhé 20 stôp. Je zrejmé, že pri odhadovaní veľkosti predmetov na veľkú vzdialenosť a za nie ideálnych podmienok, sa dajú urobiť chyby. Bez ohľadu na to je Boyd presvedčený, že v jazere sú nejaké tvory. Ale toľko už vieme. Samozrejme, že v jazere sú tvory. Ale sú to naozaj 20 stôp dlhé monštrá veľkosti veľryby, ktoré dosiaľ nebol schopný nikto nájsť a jasne vidieť? A pretože Lochneská príšera podľa príbehov existuje už viac ako 1500 rokov, ak tam naozaj je príšera, nie je pravdepodobné, že by išlo o tú istú príšeru, ktorú videl St.Columbo. Alebo chceme veriť, že nielen že je Nessie obrovská, ale že je aj veľmi stará, akýsi Matuzalem medzi príšerami? Inak povedané, musí existovať viac ako len jedna príšera. Prenechám zoológom, aby vypočítali, koľko príšer je potrebných na zachovanie druhu počas toľkých rokov. Podľa jednej správy, ktorú som čítal, by bola potrebná populácia minimálne desiatich tvorov, aby sa zachoval druh.
Tá istá správa tvrdí, že Loch Ness nie je schopné uživiť dravca vážiaceho viac ako 300 kg. Adrian Shine, šéf projektu Loch Ness, povedal, že príšerou by mohol byť baltický jeseter, primitívna ryba s rypákom a ostňami, ktorá dorastá na 9 stôp a váži okolo 450 libier. Toto sa môže niekomu zdať ako ďalší príbeh o rybe, ale existuje vedecký dôkaz, že Nessie je v najlepšom prípade veľká ryba vo veľkom jazere, alebo veľká brázda za loďou vo veľkom jazere. Časopis Naturalist písal o rozsiahlych výskumoch ekológie jazera, ktoré naznačujú, že jazero je schopné uživiť maximálne 30 metrických ton rýb. (Potravinový reťazec jazera je ovládaný baktériami, ktoré rozkladajú vegetáciu, na rozdiel od rias, ako je tomu vo väčšine jazier.) Odhadujúc, že skupina predátorov by nevážila viac ako 10 percent celkovej hmotnosti rýb dostupných ako potrava, vedci prišli k štatisticky hmotnosti 300 kg. Zdá sa mi veľmi divné, že so všetkou tou vyspelou technológiou, ponorkami a tisíckami ľudí hľadajúcich celé roky, nemáme ani len kostičku, ktorú by sme mohli skúmať. Keby v tomto jazere plávalo aspoň desať týchto veľkých monštier, už by sme mali nejaké dôveryhodné zjavenie.
Určite by ste potiaľto so mnou súhlasili - pokiaľ ale nechcete, aby sa tento podvod/mýtus/legenda ešte dlho udržal. Nemožno poprieť, že existujú dobré ekonomické dôvody na udržanie mýtu o Lochneskej príšere. Je to dobré pre turistiku. A potom ide, samozrejme, o predaj filmov pre fotografov hľadajúcich veľké zviera. Tu však turizmus vyrástol z mýtu a nie naopak. Tento príbeh by mohol byť povedaný s alebo bez multimediálnych centier a obchodov so suvenírmi o Nessie.
Okrem fotky, ktorú pán Boyd a iní odhalili ako falošnú, existuje ešte mnoho iných fotografií Nessie, ktoré treba brať do úvahy. Nie všetky fotky Nessie sú podvrhy. Niektoré sú pravými zábermi jazera. Tieto fotky sú veľmi sivé a zrnité, so zábermi mútnych vôd s množstvom tieňov a obrysov. Niet pochýb, že niektoré vyzerajú, akoby zobrazovali tvary, ktoré si možno zameniť za morského hada. Tvary by tiež mohli byť interpretované ako drevá, tieň na vlnách, samotné vlny, naplavené drevo alebo plávajúce trosky. Každý, kto cestuje okolo Loch Ness, vidí na vode množstvom tvarov. Jazero je veľmi dlhé, a keď som tam bol ja, bolo aj veľmi nepokojné, hoci práve ten deň bol na škótske letné dni dosť príjemný. Je zrejmé, že keďže som tam bol len jeden deň, neprišiel som do Loch Ness robiť žiadný seriózny výskum monštra. Priznám sa, že som sa ani neunúval zastaviť sa v Drumnadrochit, aby som si pozrel výstavu o Lochnesskej príšere, ktorá, podľa Fodorovho sprievodcu Škótskom, "predstavuje fakty i podvrhy". Bol som tam na dovolenke so ženou, dcérou a budúcim zaťom, a jedným vzácnym priateľom. Boli sme na ceste do Orkney, myslím si, oveľa zaujímavejším miestom ako je Inverness. Nemohol by som však cestovať tak ďaleko a nepozrieť sa na jedno z najslávnejších jazier na svete. Vzhľadom na preplnené parkoviská okolo jazera sme väčšinu nášho času strávili v aute na ceste. A hoci sme toho dňa nevideli žiadne príšery, stále mám živé spomienky na jedno z najdlhších (24míľ) a na celkom iste najhlbšie jazero v Škótsku (750, 800 alebo 900 stôp podľa toho, aký zdroj informácii si vyberiete).
Nepochybujem o tom, že niekto, kto sa díva na tie pochmúrne, zvlnené, tienisté vody, môže vidieť veci, ktoré vyzerajú ako Nessie. Nepochybujem o tom, že mnohí, ak nie väčšina z tisícov očitých svedkov, ktorí tvrdia, že videli Nessie, sú čestní, statoční ľudia, ktorí interpretovali svoje vnemy podľa svojho želania. Prišli k brehom jazera a boli poctení návštevou! Sú naozaj výnimoční a ich životy sú odteraz poznačené unikátnosťou. A to najlepšie: majú o čom rozprávať do konca svojho života. Do značnej miery sú ako tá mladá dáma, ktorá vyhlásila, že vrcholom jej života bolo to, keď sa hudobný idol Michael Jackson prehnal cez supermarket:"bolo to ako UFO," povedala! Stavím sa, že bude o tom rozprávať celý svoj život. Kto vie, do akých epických rozmerov tento príbeh mladej dámy pritom porastie?
Ďalšie čítanie
· "It's a Fake!" od Lee Moller
· Nessie's Home Page - ako dúfam, pre zábavu a poučenie
· Stránka The Smithsonian Nellie Page pre vážnych kryptozoológov
· Stránka Pib Burnsa o kryptozoológii
· Lore of the Loch
· A ešte jedna stránka o Nessie...zo Švédska
· The Ogopogo cousin
· Bauer, Henry H. The Enigma of Loch Ness : Making Sense of a Mystery (Urbana : University of Illinois Press, 1986).
· Binns, Ronald. The Loch Ness Mystery Solved (Buffalo, New York: Prometheus, 1985).
· Ellis, Richard. Monsters Of The Sea: The History, Natural History, and Mythology of the Oceans' Most Fantastic Creatures (New York: Alfred A. Knopf, 1994).
