Liečba močom sa týka jedného z viacerých použití moču pri prevencii alebo liečbe chorôb, pri skrášlovaní alebo prečisťovaní čriev. Väčšina oddaných stúpencov pije stredný prúd svojho ranného moču. Niektorí dávajú prednosť priamo ešte pariacemu sa moču, iní ho miešajú s džúsom alebo ho podávajú s ovocím. Ďalší majú radšej pár kvapiek moču zmiešanými s čajovou lyžičkou vody aplikovanými pod jazyk niekoľkokrát za deň. New Age nadšenci bez pochyby dajú prednosť svojej dávke s večerným šalátom pokvapkaným Piss & Vinegar dressingom (moč a ocot), ktorý možno dostať v špecializovaných alternatívnych obchodoch. Niektorí sa umývajú vo svojej vlastnej zlatej tekutine, aby zlepšili kvalitu svojej pokožky. Mnohé moderné japonské ženy sa vraj kúpavajú v moči. Tí naozaj odvážni používajú svoj vlastný moč ako klystír. Moč nie sú práve raňajky šampiónov, ale je to výberový elixír pre mnohých svätých mužov v Indii, kde sa pitie moču praktizuje už tisíce rokov. Takýto nápoj je tiež preferovanou voľbou pre rastúci počet naturopatov a iných obhajcov „prírodnej liečby".
Medzi hlavné dôvody, ktoré priťahujú ľudí k tomuto druhu vrcholnej domácej pijatiky, patrí jej cena, dostupnosť a prenositeľnosť. Je oveľa lacnejšia ako iné „živé vody", ako napr. whisky (uisge beatha), ktorá tiež bola oslavovaná pre svoje medicínske kvality. Avšak na rozdiel od whisky je moč vždy k dispozícii, každý si stále nosí svoju zásobu a pre väčšinu ľudí nie sú žiadne otravné vedľajšie účinky. Okrem toho, nutkanie na nadmerné pitie pri moči takmer vždy absentuje. To isté sa nedá povedať o starom dobrom slade ako je, napríklad, Highland Park alebo o dobrej whisky ako Black Bush.
Mnohí zástancovia tvrdia, že moč je všeliek. Niet prakticky nič, čo by neliečil. Vraví sa, že moč je účinný proti chrípke, bežnému prechladnutiu, zlomeným kostiam, bolesti zubov, suchej pokožke, psoriáze a všetkým problémom s kožou. Vraví sa, že spomaľuje starnutie a pomáha pri AIDS, alergiách, pri uhryznutiach zvierat a hadov, astme, chorobe srdca, zvýšenom tlaku, popáleninách, rakovine, otrave chemikáliami, kiahňach, zápche a zápale pľúc. Vraví sa, že pomáha proti dyzentérii, opuchoch, ekzémoch, podráždení očí, únave, horúčke, kvapavke, plešatosti, nespavosti, hepatitíde, Kaposiho sarkómu, lepre, lymfatickým poruchám, tuberkulóze, Parkinsonovej chorobe a ešte proti desiatkam rozličných problémov. Jeden nadšenec nazýva liečbu močom „jedným z božských prejavov kozmickej inteligencie." Prostredníctvom moču vypustí svoje kundalini, ktoré mu skočí do jeho tretieho oka, čo mu prináša okamžité osvietenie.
(kundalini - {hinduizmus} je energia, ktorá drieme pri koreni chrbtice a ktorú možno aktivovať jogou, pričom v procese spirituálnej dokonalosti cestuje nahor prostredníctvom čakier, pozn.prekl.)
S takými skvelými vlastnosťami je úžasné, že sa vôbec veda snažila vyvinúť nejaké lieky, keď už mala kľúč k zdraviu, takpovediac, vo fľaši. Každý z nás je chodiaca lekáreň. Homer Smith (Človek a jeho Bohovia) raz napísal, že „človek je stroj na premenu vína na moč." Ani len netušil, že človek je stroj na premenu takmer všetkého na medicinálne tonikum.
Napriek tvrdeniam autorov kníh o liečbe močom, vedecký dôkaz, že by sme všetci mali začať popíjať svoj moč, nestojí ani za fajku močky. Podľa močofilov nám súčasná medicína úmyseľne zatajuje skutočnosť, že v močovom mechúri nosíme zázračný liek. Istý samozvaný expert na túto tému tvrdí:
„vedecká komunita už celé desaťročia vie o úžasných účinkoch moču a predsa nikomu z nás o tom ešte nepovedala. Prečo? Možno si myslia, že je to príliš kontroverzné. Alebo možno skôr neexistuje monetárna odmena za to, aby ľuďom povedali, čo vedci vedia o najneobyčajnejších prírodných liečiacich prvkov na svete."
Toto je bežný argument zástancov alternatívnych terapií: chamtivosť lekárov ich vedie k tomu, že sa spiknú proti chiropraktikom, chelačným terapeutom, atď. Dôkazy o tomto spiknutí by však nevyplnili ani chemickú kadinku. Čiastočným dôvodom teórie o domnelom spiknutí, aby sme nevedeli o zázraku vlastnej cikaninky, je skutočnosť, že si mnohí ľudia myslia, že moč je jedovatý. Moč vo všeobecnosti nie je toxický a nezomriete na otravu močom, ak svoj deň začnete pohárom vlastného zlatistého moku. Avšak ťažko môžeme viniť medicínu, že o tejto téme nič nevieme. V každom prípade, to, že moč nie je toxický, ešte neznamená, že je pre vás užitočný. Ani vlasy nie sú toxické a hoci by mohli byť dobrým zdrojom *vlákniny, vo všeobecnosti nechceme mať v jedle vlasy.
(*Predpokladám, že ide o žart alebo pokus o slovnú hračku, vlasy neobsahujú vlákninu v zmysle, aký poznáme z vedy o potravinách, pozn. prekl.)
Ďalej, hoci je pravda, že niektoré zo zložiek moču boli testované alebo sa testujú na potenciálne alebo skutočné liečebné účinky, neznamená to, že pitie moču je liečivé. Možno sa niekedy zistí, že niektorá z chemikálií prítomná v moči je účinná proti rakovine. Avšak pitie vlastného moču sotva môže mať účinok na túto chorobu. Je tiež pravda, že niektoré látky z moču sú užitočné. Napríklad, ak prijmete viac vitamínu C (vo vode rozpustný vitamín), ako je vaše telo schopné využiť, vylúčite ho vo svojom moči. To neznamená, že pitie vlastného moču je dobrý spôsob ako dostávať do tela vitamín C. Pomaranč alebo tabletka by asi boli vhodnejšie. Avšak ak vymočíte nadmerné množstvá vitamínu C, čo si myslíte, že urobí vaše telo, keď to vypijete? Vravíte, že ho znova vylúči? Správne. Dôvod, prečo môže moč obsahovať vitamíny a minerály, je ten, že ich telo nepotrebovalo alebo nevedelo využiť. To si môžete rovno naliať plný pohár vody a zapiť novú dávku vitamínov a mierálov. Dokonca aj močovina, ktorá môže byť vo veľkých množstvách jedovatá, sa v moči vyskytuje v takých malých množstvách, že je len veľmi malá šanca, že sa niekto pitím vlastného moču otrávi.
Zdá sa, že pôvod tejto nezvyklej praktiky je v istých náboženských rituáloch okolo rieky Hindus, kde sa v tantrických náboženských tradíciách nazýva amaroli. Tantrická tradícia je známa pre svoje opovrhovanie konvenčným správaním ako prostriedku pre nastolenie morálnej nadradenosti tých, čo ju praktizujú. Je tiež možné, že táto praktika súvisí s poverami založenými na sympatetickej mágii. Pretože moč je vylučovaný z toho istého telesného orgánu, ktorý sa používa na sex, azda sa myslelo, že pitie moču je niečo ako sexuálny životabudič. V každom prípade, to, že by Indovia mali pred 4000 rokmi vedecké dôvody pre pitie moču, je veľmi nepravdepodobné.
Iným dosť nevedeckým tvrdením, ktoré ako sa zdá, je močofilmi akceptované, je to, že moč je v skutočnosti krv, pretože je to produkt filtrácie krvi v obličkách. Je dosť nepravdepodobné, že keby ste potrebovali transfúziu, kľudne bude stačiť moč.
Ďalším zavádzajúcim tvrdením močofilov je, že zárodočná blana je vlastne len moč: fetálny moč. Ak je to dobré pre plod, tak by to malo byť dobré aj nás všetkých. Toto o probléme hovorí expertka na moč Martha Christyová:
...zárodočná blana, ktorá ohraničuje ľudské plody v maternici je predovšetkým moč. V skutočnosti dieťa nepretržite „vdychuje" zárodočnú vodu plnú moču, a bez tejto kvapaliny by sa pľúca nevyvinuli. Lekári si tiež myslia, že mäkkosť pokožky dieťaťa a schopnosť plodu rýchlo sa zahojiť bez jaziev po predpôrodnej operácii je spôsobená liečebnými vlastnosťami močom naplnenej plodovej vody.
Niektoré z chemikálií nájdených v plodovej vode sa nevyskytujú vo väčšine vzoriek moču. Je prinajmenšom zavádzajúce tvrdiť, že plodová voda je „v podstate" moč. Bolo by presnejšie povedať, že obe kvapaliny sú v prvom rade vodou. Neviem, o ktorých doktoroch hovorí, ale väčšina rodičov vám povie, že keď sa dieťa dostane po pôrode von, jeho pokožka je všetko iné len nie krásna. Celkom bežné porovnanie je vráskavá slivka. Takže sa viac podobá na pokožku niekoho, kto bol pridlho v bazéne. Pokožka dieťaťa sa stane vláčnou až po tom, čo sa na istý čas dostane zo svojho tekutého prostredia. Podľa Kim Kellyovej, naturopatickej lekárky a zdravotnej sestry zo Seattle, je na to dôvod. Novorodenci vo svojich tukových žľazách netvoria olej ešte niekoľko týždňov po narodení a preto ich pokožka vyzerá suchá. Podľa Kellyovej skôr ako by mala plodová voda spôsobovať mäkkosť pokožky, je plod obalený v maternici vernixom, čo je smotanovitá substancia slúžiaca ako prekážka medzi dieťatkom a plodovou vodou. Takže, pokiaľ váš moč nie je plný vernixu, používať ho pleťové mlieko vám asi nepôjde.
Čo je moč? Moč je zvyčajne žltá alebo číra kvapalina, podľa zdravia a stravy človeka. Zvyčajne páchne po čpavku a to vďaka dusíkovým zvyškom, ktoré tvoria asi 5% kvapaliny (zvyšných 95% je voda). Je to mierne kyslá tekutina, ktorá vyplavuje z obličiek odpad. Obličky obsahujú milióny nefrónov, ktoré filtrujú toxíny, odpad, natrávenú vodu a minerálne soli von z krvného toku. Obličky podľa potreby regulujú aktivitu krvi vylučovaním nadmerným alkalických solí. Hlavnou zložkou dusíkatých zvyškov v moči je močovina, produkt rozkladu bielkovín. Močovina je, okrem iného, diuretikum. Priemerná produkcia moču u dospelého človeka je jeden až dva litre denne. Močový mechúr, v ktorom sa moč pred vylúčením uchováva, dokáže priemerne zadržať asi 4 až 5 dl kvapaliny, hoci priemerný objem vylúčenia je asi polovica tohto množstva. Okrem kyseliny močovej, čpavku a kreatínu, obsahuje moč mnohé iné odpadné látky v miniatúrnych množstvách.
Ak je niečo odpadným produktom, neznamená to, že samotná látka je jedovatá alebo škodlivá. Znamená to len, že telo nedokáže v danom čase túto látku absorbovať. Mnohé zložky moču môžeme v podstate považovať za zvyšky potravy. Môžeme nadmerné množstvá potravy buď vyhodiť alebo ich zjesť po tom, čo sa podstatne zriedia vodou a zmiešajú. Bohužiaľ, s močom nemôžeme stráviť odpadné produkty v tej forme, v akej sme ich pôvodne strávili.
Pre väčšinu ľudí asi nebude moč vo väčšine prípadov škodlivý. Avšak s najväčšou pravdepodobnosťou nebude ani užitočný ani zdravý s výnimkou tých prípadov, kedy sa človek ocitne zasypaný pod budovou alebo stratený na mori na týždeň alebo dva. V takýchto situáciách môže byť pitie vlastného moču otázkou života alebo smrti. Ale ako denné tonikum existujú chutnejšie spôsoby ako dostať do krvi zdraviuprospešné látky. A tiež nie každý môže jednoducho začať piť svoj vlastný moč len tak, bez vedľajších účinkov. Čínska asociácia pre liečbu močom varuje, že:
„medzi bežné symptómy patrí hnačka, svrbenie, bolesť, únava, bolesť v pleci, horúčka atď. Tieto symptómy sa častejšie objavujú u pacientov trpiacich na dlhodobé alebo vážnejšie choroby a môžu sa zopakovať viackrát. Každý prípad môže trvať 3 až 7 dní, ale niekedy aj mesiac ba dokonca aj viac ako 6 mesiacov. Je škoda, že mnohí prestanú s močovou terapiou len kvôli takejto nepríjemnej epizóde (sic). Je to ako tma pred úsvitom. Ak vytrváme a prekonáme potiaže, dočkáme sa napokon šťastia zo zdravého života."
Tí istí ľudia radia, že „všetky druhy zápalu hrdla možno liečiť kloktaním moču s trochou pridaného šafranu" a že, „vypitie asi 30 ml moču… je pre priemerného človeka prospešnejšie ako plne vybavené, multimiliónové lekárske centrum." Nepodarilo sa mi nájsť pre tieto tvrdenia žiadne dôkazy. Možno sa dôkaz objavil na Prvej svetovej konferencii o močovej terapii, ktorá sa konala vo februári 1996 v Indii. Alebo sa možno objavila v roku 1998 na Druhej svetovej konferencii o močovej terapii, ktorá sa mala konať v Nemecku.
Prečo sa alternatívna liečba, ako je močová terapia, stáva populárnou? Hlavným dôvodom je pravdepodobne to, že sa zdá, že funguje. Pre každú populárnu alternatívnu terapiu bude vždy existovať značný počet svedectiev od ľudí, ktorí vedia, že liečba zaberá. Vedia to, pretože ju vyskúšali a „pomohla" alebo ich „vyliečila" z nejakého druhu choroby. Nemá veľký zmysel vravieť týmto pravým veriacim, že väčšina ich ochorení by sa bola vyliečila sama a choroby by sa boli stratili, aj keby s nimi nič nerobili. Možno, že niekoho prestali bolieť zuby alebo sa mu stratili vyrážky na tvári po tom, čo sa napil pohára so zlatým mokom, ale to ešte nie je skutočný dôkaz, že je medzi tými dvoma vecami nejaký súvis (viď položku o post hoc chybných záveroch). Podobne sa vám nepodarí vyviesť veriaceho z jeho viery tým, že poznamenáte, že mnohé choroby z neznámych dôvodov prejdú do stavu remisie a že len preto, že sa remisia dostavila po mesačnom popíjaní moču, nemožno povedať, že to má nejaký súvis. A môžete sa aj zničiť vysvetľovaním pravému veriacemu, že hneď od začiatku im ten ich alternatívny liečiteľ stanovil zlú diagnózu. A tak vlastne nikdy neboli vyliečení, pretože im nikdy nič nebolo.
Pravdepodobne najbežnejším dôvodom pre „účinnosť" alternatívnych terapií je placebo efekt. Súčasťou mnohých chorôb je behaviorálna zložka, často spájaná so subjektívnym hodnotením svojej bolesti. Viera ovplyvňuje správanie a správanie má vplyv na telo. A tak, ak niekto verí v terapiu, ide často o to, že sa človek cíti lepšie, alebo si myslí, že sa cíti lepšie alebo koná, aby mu bolo lepšie, aj keď niet objektívneho dôkazu vo forme testov moču alebo krvi, röntgenu atď, ktoré by mohli potvrdiť, že človeku je lepšie. Okrem toho, konať zdravým spôsobom by mohlo spôsobiť objektívne, merateľné zlepšenia. V takýchto prípadoch by bolo zavádzajúce povedať, že liečba bola bez účinku. Avšak nebola to terapia samotná, ktorá viedla k takémuto zlepšeniu, bola to pacientova viera v terapiu. Niekto môže povedať, čo na tom, aký je v tom rozdiel, veď liečba je liečba? Nuž, mohol by v tom byť poriadny rozdiel. Po prvé, možno ani vôbec nešlo o liečbu. To, že sa niekomu zlepší nálada, ešte neznamená, že bol vyliečený. Po druhé, možno, že existuje iná liečba, ktorej sa človek nepriamo vyhne, keď používa „alternatívnu" liečbu. Po tretie, úľava môže byť dočasná, kým lepšia terapia by priniesla trvalejšiu alebo dlhodobú úľavu. Po štvrté, pre tých, ktorým nepomôže alternatívna liečba, to môže mať vážne následky, ktorým sa boli mohli vyhnúť, keby boli hneď liečení správnym spôsobom.
A napokon, mnohí ľudia, ktorí používajú „alternatívnu" liečbu, ju používajú spolu s tradičnou vedeckou medicínou. Ak sa im polepší, pripisujú to „alternatívnej" liečbe, ale keď nie, tak obviňujú tradičnú medicínu.
Viď súvisiace alternatívne liečebné praktiky.
Ďalšie čítanie
Poznámky čitateľov
· "Why Bogus Therapies Often Seem to Work" by Barry L.Beyerstein, Ph.D.
· Quackwatch
· The Urine Therapy Home Page
