Ide o kráčanie po žeravých uhlíkoch, skalách alebo popole bez toho, aby sme si pritom popálili chodidlá. V niektorých kultúrach (napr. v Indii) je kráčanie po ohni náboženským rituálom a spája sa s mystickými silami. V Amerike je kráčanie po ohni súčasťou New Age náboženstva, t.j. motivačných aktivít na dodanie si sily.
Tony Robbins z Robbinsovho výskumného ústavu v Los Angeles popularizoval kráčanie po ohni ako aktivitu, ktorá demonštruje, že je možné, aby ľudia dokázali veci, ktoré sa zdajú nemožné: kráčanie po ohni je technika, ktorou sa strach mení na silu. Robbins však nepovažuje silu mysle na prekonanie strachu z popálenia za paranormálny jav. Prekonanie strachu je prezentované ako krok k reštrukturizovaniu ľudskej mysle, skoro ako keby táto skúška ohňom bola akousi iniciáciou do ezoteriky a uvedením do sveta veľmi špeciálnej skupiny ľudí, ktorí akceptujú riziko. Pre nesmelých a tých, čo sa cítia bezmocní medzi všetkými dynamickými diverzantami okolo nich, musí byť takýto čin kráčania po horúcich uhlíkoch naozaj významnou udalosťou.
Robbins možno spopularizoval kráčanie po ohni, avšak Tolly Burkan, zakladateľ The Firewalking Institute for Research and Education, tvrdí, že bol prvým, kto zaviedol túto praktiku do Severnej Ameriky. Podľa Burkana je kráčanie po ohni "metóda na prekonanie obmedzujúcich povier, fóbií a strachu. " Môže byť dokonca užitočná aj pre tých, ktorí majú fóbafóbiu (strach z fóbií) alebo strachofóbiu (fóbia zo strachu).
Pre mnohých ľudí je kráčanie po žeravých uhlíkoch bez popálenia takmer neuveriteľné, ale v skutočnosti to nie je oveľa neuveriteľnejšie, ako keď si položíte ruku nad horúcu pec. Pokiaľ budete ruku držať vo vzduchu a nedotknete sa pece, jej kovových mriežok alebo hociktorých keramických alebo kovových hrncov, nepopálite sa, aj keď je pec veľmi horúca. Rovnako sa nepopálite, ani keď sa dotýkate pece, mriežok alebo hrncov s navlečenými izolačnými rukovicami alebo "ťapkami". Prečo? Pretože "vzduch má nízku tepelnú kapacitu a slabú tepelnú vodivost..." kým "naše telá majú relatívne vysokú tepelnú kapacitu..."[Leikind and McCarthy, p. 188]. A izolant izoluje! Takto, aj keď sú uhlíky veľmi horúce (1000 až 1200 stupňov) osoba s "normálnymi" podošvami sa nepopáli, pokiaľ sa nezdržuje na uhlíkoch príliš dlho a pokiaľ tieto uhlíky nemajú veľmi veľkú tepelnú kapacitu. Vulkanická skala a isté drevné uhlie sú na to celkom vhodné. V skutočnosti, namiesto toho, aby si človek popálil nohy, uhlíky sa vlastne ochladia, keď na ne stúpime - vzhľadom na relatívne vyššiu tepelnú kapacitu našich podošiev.
Tiež platí, že "aj tvrdé drevo a drevené uhlie sú dobrými tepelnými izolantami.. Drevo je proste dobrým izolantom aj keď je zapálené, a drevné uhlie je takmer štvornásobne lepším izolantom ako suché tvrdé drevo. Navyše, popol, ktorý zostane po uhlíkoch, je práve tak zlým vodičom ako tvrdé drevo alebo drevené uhlie." [Willey]
Niektorí ľudia sa naozaj popália pri chôdzi po žeravom uhlí, nie však pre nedostatok viery alebo vôle, ale pretože ich podošvy sú tenké, oni sa nepohybujú dostatočne rýchlo, sú príliš dlho na uhlíkoch, uhlíky sú príliš horúce alebo ide o taký druh uhlia, ktorý má relatívne vysokú tepelnú kapacitu. Ale po veľmi horúcich uhlíkoch s vysokou tepelnou kapacitou možno chodiť, ak sú podošvy izolované, napríklad pomocou kvapaliny ako je pot alebo voda (spomeňte si na to, ako si nasliníte prst a dotknete sa ním horúcej žehličky bez toho, aby ste sa popálili). Znovu, treba sa pohybovať rýchlo, inak sa popálime.
Mal by byť niekto nadšený z toho, že prekonal strach a prešiel po ohnisku bez popálenia? Nie. Strach existuje v dôsledku nevedomosti a nadšenie sa čoskoro zmení na horkosť, keď kráčajúci po ohni zistí, že to, čo dokázal, môže dokázať takmer každý. Na druhej strane tých, ktorí sú deprimovaní, pretože nedokázali preukázať "odvahu" kráčať po uhlíkoch, nech uspokojí skutočnosť, že pri troche informovanosti nie je odvaha potrebná.
Robbinsa zaujímalo viac ako len kráčanie po ohni, ale iní urobili z tejto aktivity samotný cieľ. Viacerí z nich dokonca inzerujú na Internete. Pre tých, ktorí chcú minúť pár dolárov, aby prekonali svoj strach a svoje fóbie, by nemalo byť ťažké ich nájsť.
Ďalšie čítanie:
· "Evaluating the Firewalking Experience" by Al Seckel
· Firewalking Homepage
· FIREWALKING Myth vs. Physics by David Willey
· "Firewalking" by Brian Wall
· Bill Latura's Page on Firewalking This is the same Bill Latura who is responsible for the fine Left Hemishere Page.
· "An Investigation of Firewalking," Bernard J. Leikind and William J. McCarthy, in The Hundreth Monkey and Other
· Paradigms of the Paranormal,ed. Kendrick Frazier (Buffalo, N.Y.: Prometheus Books, 1991).
