Ilúzia zhluku alebo série náhod je tušenie, že náhodné udalosti, ktoré sa vyskytnú za sebou (v zhlukoch), v skutočnosti nie sú až také náhodné. Napríklad, väčšinu ľudí nečakane ohromí, ak pri vyhadzovaní mince padne štyrikrát za sebou hlava. Avšak pri sérii dvadsiatich hodov stále existuje 50% šanca, že štyrikrát za sebou to bude hlava.
Čo by bolo zvláštne, nečakané a nepravdepodobné vzhľadom na náhodu, by bolo to, keby sme vyhodili mincu dvadsaťkrát a každý výsledok by bol opakom predošlého hodu. Pri akejkoľvek sérii takýchto náhodných hodov, je viac nepravdepodobné ako pravdepodobné, že krátke série po 2, 4, 6, 8 hodoch atď. dajú také výsledky, aké by sme logicky predpovedali podľa náhody. Pri dlhej sérii vždy dosiahneme 50%-tnú úspešnosť pre hlavu a 50%-tnú úspešnosť pre písmo (ak predpokladáme, že tak hod, ako aj minca sú v poriadku, "neupravené"). Avšak pri krátkej sérii možno očakávať celú šírku rozmanitosti pravdepodobností, vrátane sérií, ktoré sa zdajú veľmi nepravdepodobné. (Inými slovami, ak existujú len dve možnosti výsledku, ako je to v pripade hodu mincou, pravdepodobnosť jednej či druhej možnosti je vždy 50% - bez ohľadu na hodnoty dosiahnuté v predošlých hodoch. Pozn.prekl.)
Niekedy môže byť osoba v ESP experimente alebo nejaký prútkár úspešnejší vo väčšej miere, ako by predpovedala pravdepodobnosť. Avšak tieto výsledky neindikujú, že udalosť nie je náhodná. V skutočnosti sú takéto výsledky predpovedateľné podľa zákonov pravdepodobnosti. ESP výskumníci sú špeciálne náchylní uveriť sérii "úspechov" u svojich objektov a používať to ako dôkaz, že sila média sa čas od času mení. Ich používanie začatia a zastavenia je založené na predpoklade variácie média a zrejmej neznalosti pravdepodobnosti náhodných udalostí. Skombinovanie série náhod s konfirmačnou odchýlkou je potom vzorcom pre sebaklam a falošné predstavy.
Bola urobená jedna klasická štúdia o sérii náhod v súvislosti s poverou o tzv. "horúcej ruke" v basketbale (Gilovich, Vallone, and Tversky). Basketbaloví hráči, tréneri a fanúškovia všeobecne veria, že hráči mávajú "horúce série" a "chladné série". V sezóne 1980-81 bola urobená podrobná analýza strelcov Filadelfie 76ers. Nedokázala potvrdiť, že by hráči triafali alebo míňali kôš v sériách nejako inak, než ako predpokladá náhoda. Tiež počas dvoch sezón analyzovali trestné hody mužstva Boston Celtics a zistili, že ak hráč trafil pri prvom hode, pri druhom hode na 75% bol úspešný a keď pri prvom netrafil, opäť bola úspešnosť pri druhom hode 75%. Basketbaloví hráči teda naozaj mávajú dobré alebo zlé série, ale všetko iba v rámci náhody. To, že hráči sú "horúci" alebo "chladní", je len ilúzia. Ak tým, čo takýmto "nenáhodným" sériám veria, predložíme dôkazy, s najväčšou pravdepodobnosťou ich zavrhnú, pretože oni "vedia svoje" z vlastnej skúsenosti.
Ďalšie čítanie
· Gilovich, T., R. Vallone, and A. Tversky, "The hot hand in basketball: On the misperception of random sequences," Cognitive Psychology, 17, 295-314.
· Gilovich, Thomas. How We Know What Isn't' So: The Fallibility of Human Reason in Everyday Life (New York: The Free Press, 1993) $12.76
