Falošné spomienky sú také spomienky, ktoré sú prekrútením skutočných zážitkov alebo prerozprávaním nejakých vymyslených zážitkov. Mnohé falošné spomienky obsahujú popletené a zmiešané fragmenty pamäťových udalostí. Mnohé obsahujú aj chyby v zdrojovej pamäti. Pri niektorých ide o narábanie so snami, ako keby to boli prehrávky skutočných zážitkov. A sú aj také falošné spomienky, o ktorých si myslíme, že sú výsledkom pobádania, vedenia a návrhov terapeutov a radcov. Napokon, Dr. Elisabeth Loftusová ukázala, že nielen že je možné implantovať falošné spomienky, ale že sa to dá urobiť relatívne ľahko (Loftusová, 1994).
Spomienka na vašu matku ako hádže do otca fľašu s mliekom, aj keď v skutočnosti to bol váš otec, kto fľašu hodil, je falošnou spomienkou založenou na skutočnom zážitku. Možno si udalosť živo pamätáte a môžete to celé jasne „vidieť", ale iba dosvedčenie tých, ktorí boli pri tom, môže určiť, či je vaša spomienka na udalosť presná. Prekrútenia, ako je vymenie si úloh ľudí v niekoho pamäti, sú celkom bežné. Niektoré prekrútenia sú celkom dramatické, ako nasledovné príklady falošných spomienok ako dôsledok pomýlenia si zdroja pamäte.
Istá žena obvinila experta na pamäť Dr.Donalda Thompsona zo znásilnenia. Tesne predtým, ako sa znásilnenie stalo, robil Thompson živé interview pre televízny program. Žena videla program a „zjavne si zamenila svoju spomienku na neho z televíznej obrazovky za spomienku na násilníka" (Schacter, 1996, 114).
Jean Piaget, skvelý detský psychológ, tvrdil, že jeho najrannejšou spomienkou bolo to, ako bol takmer unesený, keď mal dva roky. Pamätal si také detaily, ako sedí v kočíku, díva sa na opatrovateľku, ktorá sa bránila voči únoscovi, pamätal si jej škrabance na tvári i policajta v krátkej pláštenke a bielym obuškom, ako naháňa únoscu. Tento príbeh bol potvrdený opatrovateľkou, rodinou a inými, ktorí o príbehu počuli. Piaget bol presvedčený, že si udalosť pamätal. Nikdy sa však nestala. Trinásť rokov po domnelom pokuse o únos bývalá Piagetova opatrovateľka napísala svojim rodičom, aby sa priznala, že si celú historku vymyslela. Piaget neskôr napísal: "Preto som musel ako dieťa začuť výpovede o tomto príbehu… a premietol som ho do svojej minulosti v tvare vizuálnej spomienky, ktorá síce bola spomienkou, ale falošnou" (Tavris)
Pamätať si, že ste boli ako dieťa (mladšie ako tri roky) unesený, je falošná spomienka, takmer podľa definície. U detí je ľavý spodný predfrontálny lalok nevyvinutý, ale práve ten je potrebný na dlhodobú pamäť. Zložité zakódovanie potrebné pre zaradenie a zapamätanie si takejto udalosti sa nemôže odohrať v detskom mozgu.
Mozog detí a veľmi malých detí je však schopný ukladať si fragmentované spomienky. Fragmentované spomienky môžu byť u dospelých veľmi znepokujúce. Schacter spomína prípad obete znásilnenia, ktorá si nepamätala samotné znásilnenie, ktoré sa odohralo na vykachličkovanom chodníku. Stále ju napadali slová ako kachličky a chodník, ale nedokázala ich spojiť so znásilnením. Keď ju priviedli na miesto činu, veľmi sa znepokojila, aj keď si nepamätala, čo sa tam stalo (Shacter, 1996, 232). Súvislosť medzi útržkovitými spomienkami zneužitého dieťaťa a vážnou psychologickou traumou u dospelého človeka sa nepodarilo vedecky potvrdiť, aj keď mnohí psychoterapeuti tomu očividne veria.
Mnohí psychoterapeuti si tiež myslia, že početné psychologické poruchy a problémy sú dôsledkom potláčania spomienok na sexuálne zneužívanie z detstva. Na druhej strane je veľa takých psychológov, ktorí sa domnievajú, že kolegovia, ktorí robia tzv. liečbu potláčaných spomienok vlastne sami podporujú, ba vštepujú svojim pacientom falošné spomienky. Mnohé z obnovených spomienok sa týkajú sexuálneho zneužitia rodičmi, starými rodičmi a ošetrovateľmi. Mnohí z obvinených tvrdia, že tieto spomienky sú falošné a súdia sa s liečiteľmi o svojej domnelej úlohe pri vytváraní týchto falošných spomienok.
Je rovnako nepravdepodobné, že by všetky znovu vyvolané spomienky na sexuálne zneužívanie v detstve boli falošné, ako je nepravdepodobné, že by boli všetky pravdivé. Z toho, čo je o spomienkach známe, je mimoriadne ťažké vydolovať pravdu z prekrútených alebo falošných spomienok. Avšak je treba venovať určitú pozornosť faktu, že na to, aby mohlo dôjsť k vyvolaniu akejkoľvek spomienky, je treba, aby v mozgu prebehli isté procesy. Preto spomienky na zneužitie v detstve alebo na zneužitie, ku ktorému došlo, keď bol niekto v bezvedomí, s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú presné. Spomienky, ktoré boli vyvolané snívaním alebo hypnózou, sú notoricky nespoľahlivé. Vysvetľovanie obsahu snov je vždy viac ako nejasné, t.j. dá sa vždy vysvetliť všelijako. Hypnóza a iné techniky, ktoré menia ovplyvniteľnosť osoby, sa musia používať veľmi opatrne.
Okrem toho, spomienky sú často pomiešané, niektoré časti sú presné a niektoré nie. Za bežných okolností môže byť oddeľovanie jedných od druhých veľmi ťažké. Žena môže mať vedome potláčané spomienky na sexuálne zneužívanie z detstva susedom alebo príbuzným. Niektoré zážitky v dospelosti môžu slúžiť ako vyvolávacie záchytné body a ona si spomenie na zneužívanie. To ju rozruší a rozruší aj jej sny. Má nočné mory, ale teraz je to jej otec alebo starý otec alebo kňaz, kto ju zneužíva. Vstúpi do RMT a o pár mesiacov si živo spomína, ako ju jej otec, matka, starý otec, stará mama, kňaz atď. nielen sexuálne zneužívali ale dokonca ju zapojili do hrozných satanských rituálov zahŕňajúcich ľudské obete a kanibalizmus. Kde je teda pravda? Spomienky pacienta sú reálne a hrozné, aj keď sú falošné. Pacientovo utrpenie je skutočné, či sú spomienky pravé alebo nie. A rodiny sú zničené, bez ohľadu na to, či sú spomienky pravdivé alebo falošné.
Mali by sme také spomienky brať také, aké sú a prijať ich ako pravé bez toho, aby sme sa snažili dokázať opak? Očividne by bolo nezodpovedné, keby sme ignorovali obvinenia zo sexuálneho zneužívania. Podobne by nebolo dobré, keby sme sa len prizerali, ako sa ničia životy a rodiny bez toho, že by sme aspoň snažili zistiť, či je nejaká časť spomienok na pohlavné zneužívanie falošná. Tiež sa zdá neľudské povzbudzovať pacientov, aby si vzpomenuli na sexuálne zneužitie (alebo na to, ako boli unesení mimozemšťanmi), pokiaľ pre to nemáme naozaj dobrý dôvod. Uvažovanie spôsobom, že všetky alebo väčšina emocionálnych problémov sú dôsledkom potláčaných spomienok na sexuálne zneužívanie v detstve, ešte nie je dostatočným dôvodom, aby sme riskovali ublíženie pacientovi podporovaním falošných predstáv a poškodením vzťahov v rodine. Ani vtedy, keď si myslíme, že ak nemôžeme vyvrátiť, že pacienta uniesli mimozemšťania, tak ho asi naozaj uniesli, nám to nedáva dostatočne dobrý dôvod. Zodpovedný terapeut má povinnosť pomôcť pacientovi oddeliť bludy od reality, sny a výmysly od pravdy a skutočné zneužívanie od imaginárneho. Ak správna liečba znamená podporovanie klamnej predstavy ako štandardného postupu, potom táto „správna terapia" asi nie je vôbec nič hodná.
A napokon, tí, ktorí zistia, že je ich povinnosťou stanoviť, či človek bol pohlavne zneužívaný alebo či spomienka na takéto zneužívanie je len falošnou spomienkou, by mali byť dobre zbehlí v súčasných vedeckých poznatkoch o ľudskej pamäti. Mali by vedieť, že každý z nás je do určitej miery ovplyvniteľný, ale že deti sú mimoriadne zraniteľné na sugestívne a určitým smerom vedené otázky. Mali by tiež pamätať na to, že deti majú veľkú predstavivosť a že len preto, že dieťa tvrdí, že si niečo pamätá, to ešte nemusí byť pravda. Avšak, keď deti povedia, že si niečo nepamätajú, nie je dobré vypytovať sa ich dovtedy, kým si nespomenú.
Vyšetrovatelia, poradcovia a liečitelia by si tiež nemali zabúdať na to, že mnohé obvinenia a spomienky sú značne ovplyvňované záujmom médií. Ľudia, ktorých obvinili alebo aj uznali vinnými za zločin, si všimli, že ich šance získať si sympatie, vzrastali, ak iní verili, že ako deti boli zneužívaní. Obžalovaní si tiež všimli, že nič nedokáže tak rýchlo zničiť človeka, ako keď ho obviníme z pohlavného zneužívania, zatiaľ čo žalobca zároveň získa značné sympatie a podporu. Citovo narušení ľudia sú tiež ovplyvňovaní tým, čo čítajú, vidia alebo počujú v masmédiách, vrátane historiek o potláčanom zneužívaní v detstve, nie preto, že existujú nezvratné dôkazy, ale preto, že si to narušený človek predstavuje alebo sa obáva zneužitia. Skrátka, vyšetrovatelia by si mali dávať pozor na unáhlené závery.
Viď súvisiace položky o: Bridie Murphyovej, dianetike, hypnóze, pamäti, mysli, poruche rozpoltenej osobnosti, potláčaných spomienok, liečbe na potláčané spomienky a o podvedomí.
Odporúčané čítanie:
· "Recovering Memory" by John Frow
· "Remembering Dangerously" by Elizabeth Loftus
· "Doctors damn child abuse 'memory' myth" by Lois Rogers
· False Memory Syndrome Foundation WWW Page
· Recovered Memories or Modern Witch Hunt? by Douglas E. Hill
· Recovered Memory Therapy and False Memory Syndrome by John Hochman, M.D.
· Clinicians' Experiences Regarding Recovery of Sexual Abuse Memories
· Witchhunt Information Page
· Review of Daniel Schacter's Searching for Memory
· Recovered Memories of Sexual Abuse: Scientific Research & Scholarly Resources by Jim Hopper, M.A.
· Baker, Robert A. Hidden Memories: Voices and Visions From Within (Buffalo, N.Y. : Prometheus Books, 1992.)
· Cooper, Claire, "Repressed-memory lawsuits spur backlash from accused,"The Sacramento Bee, March 18, 1993, p. B4.
· de Rivera, Joseph, "'Trauma searches' plant the seed of imagined misery," The Sacramento Bee, May 18, 1993.
· Loftus, Elizabeth F. Memory, Surprising New Insights Into How We Remember and Why We Forget (Reading, Mass.: Addison-Wesley Pub. Co., 1980).
· Loftus, Elizabeth. The Myth of Repressed Memory (New York: St. Martin's, 1994). $11.16
· Ofshe, Richard and Ethan Watters. Making Monsters: False Memories, Psychotherapy, and Sexual Hysteria (New York: Scribner's, 1994).
· Sacks, Oliver W. An anthropologist on Mars : seven paradoxical tales (New York : Knopf, 1995).
· Schacter, Daniel L., editor, Memory Distortion: How Minds, Brains, and Societies Reconstruct the Past (Harvard University Press, 1997).
· Schacter, Daniel L. Searching for Memory - the brain, the mind, and the past (New York: Basic Books, 1996).
· Tavris, Carol. "Hysteria and the incest-survivor machine," Sacramento Bee, Forum section, January 17, 1993.
