Crowley bol človek posadnutý drogami a sexom, zároveň to bol prevažne samizdatový autor kníh o okultizme, básnik a vodca kultu zvaného Ordo Templi Orientis (OTO), ktorého doktríny podrobne opísal v jednom z svojich mnohých diel, Knihe zákona, ktorá tiež obsahuje jeho verziu Zákonov Thelemy. Crowley tvrdil, že pri písaní knihy vlastne len bol kánalom „predhistorickej ľudskej inteligencie" nazvanej Aiwass (inými slovami, knihu mu takto Aiwass nadiktoval, pozn.pr.).
Do what thou wilt shall be the whole of the Law - je mottom jeho kultu OTO. V praxi to pre Crowleyho znamenalo odmietanie tradičnej morálky v prospech života narkomana a nezastaviteľného sukničkára. („Besniem, a znásilňujem, trhám na kúsky a kmášem" je riadok jednej z jeho básní. Denník narkomana je názov jednej z jeho kníh). Vyhlasoval, že sám seba stotožňuje s Veľkou beštiou 666 (z Knihy objavov) a tešilo ho, keď ho nazývali „najotrasnejším človekom na svete." Mal dve ženy, obe sa zbláznili. Jeho päť partneriek spáchalo samovraždu. Podľa Martina Gardnera „zástupy jeho konkubín skončili v spodine spoločnosti ako alkoholičky, narkomanky alebo v ústavoch pre duševne chorých." [Gardner, p. 198] Avšak zrejme nemôžeme obviňovať Crowleyho z toho, že zničil poctivosť čistých mladých dievčat. Jeho sex-appeal bol taký, že ženy, ktoré za nim išli, už samy mali sklon k alkoholizmu, drogám, alebo k duševných poruchám.
Zdá sa, že jeho príťažlivosť spočívala na dvoch mužských kvalitách: zdedil bohatstvo a tvrdo pracoval na tom, aby vyzeral zvláštne. Crowleyho dielo Teória a prax mágie je medzi okultistami veľmi populárne. Keď sa v roku 1990 vydavateľstvo Dover pripravovalo vydať túto knihu znova, požiadal vydavateľ Martina Gardnera o napísanie predslovu ku knihe. Vydanie z roku 1976 od Doveru bolo jedným z jeho bestsellerov. Nebolo pravdepodobné, že by práve Gardner mal písať predslov, keďže už predtým vo svojej knihe Výstrelky a podvody v mene vedy napísal, že Crowley nebol ani len dobrým podvodníkom. V každom prípade však predslov napísal a opísal ho ako takého krutého, opovrhnutiahodného, egoistického šarlatána, že vydavateľstvo Dover sa rozhodlo knihu nevydať. Predslov bol uverejnený v Gardnerovej knihe On the Wild Side.
Crowley nemal žiadny vplyv na nič podstatné, azda až na popularitu toho, čo sa dá nazvať „správy pospiatky" v hudobných nahrávkach. Okultistický gitarista z Led Zeppelin, Jimmy Page, vlastní veľkú zbierku Crowleyho memorabílií a kúpil aj Crowleyho rezidenciu, Boleskine House, neďaleko Foyers v Škótsku. Crowleyho tvár je jednou z mnohých tvárí na obálke albumu Beatles Sergeant Pepper's Lonely Hearts Club Band.
Kým o okultistoch ako je Page, sa vraví, že do svojich nahrávok vsunuli „satanské" správy pospiatky, napr. do „Stairway to Heaven"("Here's to my sweet Satan"), Beatles v niektorých svojich nahrávkach naozaj použili niektoré hudobné riffy pospiatky, očividne však viac pre hudobný efekt ako pre vyjadrenie obdivu k Satanovi.
Ako vraví Gardner: „Jeho reputácia hovorila, že uctieva Satana, ale bolo by oveľa presnejšie povedať, že on uctieval iba seba samého."
Viď súvisiacu položku o magick.
Ďalšie čítanie:
· Mr. Crowley's Neighborhood
· Magic Media Page (articles on Crowley)
· The Great Beast Speaks
· OTO
· The Ordo Templi Orientis U.S. Grand Lodge
· The Golden Dawn FAQ
· The Abbey of Thelema
· Magic in Theory and Practice, part III of book four by Aleister Crowley
· Gardner, Martin. On the Wild Side (Amherst, N.Y.: Prometheus Books, 1992), chapter 29.
