"Myšlienka, že sa transplantovaním orgánov prenášajú zakódované životné zážitky je nepredstaviteľná." Dr. John Schroeder, Stanford Medical Center
Bunková pamäť je špekulatívne tvrdenie, že bunky ľudského tela obsahujú stopy našej osobnosti, vkusu a zážitkov, nezávisle od buď genetického kódu alebo od mozgových buniek. Nápad o tomto nezmysle sa možno začal filmom Brianova pesnička, inšpirujúcim príbehom o živote hráča amerického futbalu Briana Piccola. Vo filme zomiera 26-ročný Piccolo (hrá ho James Caan) na rakovinu, keď ho v nemocnici navštívi Gayle Sayers (hrá ho Billy Dee Williams), jeho priateľ a klubový kolega z družstva Chicago Bears. Piccolo dostáva transfúziu a pýta sa Sayersa, či nedaroval nejakú krv. Keď Sayers odpovie áno, Piccolo poznamenáva, že to vysvetľuje jeho túžbu po chitlins.
Alebo to celé začalo L. Ronom Hubbardom. V Dianetike (Dianetics) uvažuje o tom, že bunková pamäť by možno vysvetľovala, ako fungujú pamäťové stopy.
Nedávno vysvetľovala Claire Sylvia, príjemkyňa transplantovaných pľúc a srdca, svoju náhlu chuť na pivo tým, že zistila, že jej darcom bol 18-ročný mladík, ktorý zahynul pri havárii na motorke. Dokonca o tom aj napísala knihu, ktorá sa čoskoro dočká aj filmového spracovania, v ktorom bude hrať Sally Feldová. Paul Pearsall, psychológ a autor knihy "Princíp rozkoše", tiež hlasuje za teóriu bunkovej pamäte a prenosu. Pearsall však vo svojich tvrdeniach zachádza ešte ďalej tvrdiac, že "srdce obsahuje zakódovanú vedomost, ktorá nás spája so všetkým a kazdým okolo nás. Táto súhrnná vedomosť je našim duchom a našou dušou... Srdce je vnímajúci, mysliaci, cítiaci, komunikujúci orgán." Ako na to prišiel, to nikto ani netuší. Možno sa to k nemu dostalo od mimozemšťanov alebo od mudrcov Východu. Alebo si možno prečítal fikciu od Edny Buchananovej, ktorá sa pýta: "Čo ak je duša obsiahnutá v DNA? Čo ak je DNA obsiahnutá v duši?"
Sylvia Brownová učí jeden kurz v rámci istého alternatívneho vzdelávacieho programu v Sacramente nazvaný Liečenie vášho tela, mysle a ducha. V jednej dvojhodinovej lekcii naučí slečna Brownová každého "ako priamo pristupovať na genetický kód v každej bunke, ako manipulovať tento kód a preprogramovať telo na stav normálnosti." Napriek absurdnej povahe jej tvrdení je kurz vypredaný.
A čo ak jedávate priveľa kureniec? Možno vám z toho začne rásť zobák, začne nekontrolovane kvokať a začnete túžiť po zrne? Sú tie skučania a múkania, ktoré počujete v noci, vlastne vašimi diabetickými susedmi, ktorí užívajú inzulín z ošípaných a kráv? Chudák dieťa, ktorému translantovali srdce paviána.
Viď súvisiace položky o sympatetickej mágii.
Ďalšie čítanie:
· "Môžu si bunky pamätať?" od Pam Janisovej
