Odvolávanie sa na autoritu je chybný záver z irelevancie, keď citovaná autorita v skutočnosti nie je žiadnou autoritou. Napríklad, odvolávanie sa na Einsteina pri hľadaní podpory pre náboženstvo by bolo irelevantným odvolávaním sa na autoritu. Einstein bol expert na fyziku, nie na náboženstvo. Avšak aj keby bol rabínom, odvolávanie sa na rabína Einsteina ako na dôkaz o existencii Boha, by stále bolo irelevantným odvolávaním sa na autoritu, pretože náboženstvo je svojou samotnou podstatou kontroverznou oblasťou. Nielen že sa náboženskí experti nevedia zhodnúť vo fundamentálnych otázkach náboženstva, ale aj mnohí ľudia sa domnievajú, že samotné náboženstvo sa nezakladá na pravde. Odvolávanie sa na neodborníkov, ako by to odborníci boli, alebo na odborníkov v kontroverzných oblastiach ako na dôkaz platnosti nejakej viery alebo presvedčenia, nemá súvis s platnosťou či správnosťou viery.
Irelevantné odvolávanie sa na autoritu je typom genetického chybného záveru, pretože sa snaží posudzovať vieru podľa jej pôvodu namiesto podľa argumentov pre a proti viere. Ak názor pochádza od autoritatívnej osoby, tak sa považuje za pravdivý. Avšak aj autoritatívne osoby môžu mať nesprávne názory.
Odvolávanie sa na autoritu sa nestane relevantným, keď sa namiesto jednej autority cituje viacero autorít, ktoré sa domnievajú, že niečo je pravda. Ak tieto autority hovoria mimo svojej oblasti odbornosti alebo keď je téma kontroverzná, zhromažďovanie dlhých zoznamov zástancov nerobí odvolávanie sa na nich o nič relevantnejším. Na ľubovoľnú kontroverznú otázku sa pravdepodobne nájdu rovnako kompetentní experti s opačnými názormi na daný problém. Ak by nejaké kontroverzné tvrdenie mohlo byť označené za pravdivé len preto, že je podporované expertami, tak potom by mohol byť pravdivý aj opačný názor, čo je absurdné. Pravda alebo nepravda, rozumnosť alebo nerozumnosť názoru nesmie byť závislá na tých, ktorí názor akceptujú alebo odmietajú.
A napokon treba ešte podotknúť, že nie je od veci citovať autoritu na podporu tvrdenia, o ktorom nie sme sami kompetentní rozhodnúť. Avšak v takých prípadoch sa musí daná autorita vyjadrovať vo svojej vlastnej oblasti expertízy a tvrdenie by malo byť také, že ani iní experti v danej oblasti ho vo všeobecnosti nepovažujú za kontroverzné. V takej oblasti ako je fyzika, je rozumné veriť tvrdeniu o niečom vo fyzike, ktoré urobil fyzik a o ktorom si väčšina fyzikov myslí to isté. Predpokladáme, že tomu veria preto, lebo pre toto tvrdenie existujú silné dôkazy. Takéto presvedčenie by sa, samozrejme, mohlo ukázať ako nepravdivé, ale malo by byť zrejmé, že žiadne tvrdenie sa nestane pravdivým len na základe toho, kto tomu verí.
Ďalšie čítanie
· Argumentum ad verecundiam (odvolávanie sa na ctihodnosť alebo úctu)
· Nizkor o odvolávaní sa na autoritu
· Kahane, Howard. Logic and Contemporary Rhetoric: The Use of Reason in Everyday Life, 8th edition (Wadsworth, 1997)
