...tak ako hore tak aj dole...
"Astrológia tak, ako je v súčasnosti praktizovaná (buď v jej tradičnej alebo psychologickej forme), nemá žiadny súvis s našim pochopením seba samých alebo nášho miesta v kozme. Moderní obhajcovia astrológie nemôžu dávať dohromady astrológiu s pozemskými záležitosťami, nemajú žiadne presvedčivé vysvetlenia pre svoje tvrdenia a neprispeli ničím, čo by malo kognitívnu hodnotu pre niektoré odvetvie spoločenských vied. Okrem toho, astrológia nemá teoretické ani koncepčné zdroje na adekvátne vyriešenie svojich vlastných interných problémov, externých anomálií alebo na rozsúdenie konfliktných astrologických tvrdení alebo systémov." I.W.Kelly, Modern Astrology: A critique, p.931
Astrológia je druh veštenia na základe teórie, že poloha a pohyby nebeských telies (hviezd, planét, Slnka a Mesiaca) ovplyňujú záležitosti ľudí a určujú, čo sa stane. Najpopulárnejšou formou astrológie je astrológia znamení Slnka (Sun Sign Astrology), čo je druh astrológie, aký nájdeme v mnohých novinách, ktoré uverejňujú horoskopy. Horoskop je astrologická predpoveď, ale tento termín sa používa aj na popis mapy zverokruhu v čase, keď sa niekto narodil. Zverokruh sa delí na dvanásť zón oblohy, z ktorých každá je pomenovaná podľa súhviezdia, ktoré pôvodne spadalo do svojej zóny (Býk, Lev a pod.). Vzhľadom na precesiu bodov rovnodennosti sa za posledných 2000 rokov tieto spolu so slnovratmi posunuli asi o 30 stupňov smerom na západ. Tým pádom súhviezdia zverokruhu pomenované v ešte staroveku už nekorešpondujú s úsekmi zverokruhu reprezentované príslušnými znameniami. Zdanlivé dráhy slnka, mesiaca a hlavných planét všetky spadajú do zverokruhu.
Jedným z najpopulárnejších použití astrológie je pre pochopenie seba samého a analýzu osobnosti. Vraví sa, že základné osobnostné črty a sklony ľudí sú do značnej miery ovplyvnené tým, v akých znakoch alebo počas ktorého súhviezdia zverokruhu sa narodili. Napríklad, pod tzv. vplyvom Marsu sa rodia skvelí atléti. Toto tvrdenie je založené zo štatistickej analýzy dátumov narodenia najlepších atlétov a polohy Marsu v čase, keď sa narodili. Tvrdí sa, že vzájomný súvis (korelácia) je väčší, než by zodpovedalo štatistickej náhode. Iné nesúhlasia a tvrdia, že korelácia nie je väčšia ako pri náhode. Avšak, ak naozaj existuje významná súvislosť medzi polohou Marsu a dátumom narodenia niekoho, z koho sa neskôr stane výnimočný atlét, nemôžeme z toho hneď usudzovať, že medzi polohou planéty a nejakou činnosťou, v ktorej niekto na Zemi vyniká, je skutočne príčinné (kauzálne) spojenie. Korelácia ešte nedokazuje kauzalitu, inými slovami, vzájomný súvis medzi dvoma javmi ešte nedokazuje, že jedno ovplyvňuje to druhé.
Korelácie možno nedokazujú kauzalitu, ale zato sú mimoriadne atraktívne pre zástancov astrológie, rovnako ako sú pre zástancov ESP. Obe oblasti nechávajú pracovať svojich štatistikov celé dni a noci a vypočítavať korelácie, ktoré vylučujú náhodu. Napríklad, Michel Guaquelin o jednej štúdii poznamenal: "Medzi 3458 vojakmi možno nájsť 703 takých, ktorí sa narodili v čase, kedy stúpal alebo kulminoval Jupiter. Náhodná štatistická distribúcia pravdepodobnosti vraví, že by ich malo byť 572. Je to pravdepodobnosť jedna k miliónu. [Michel Gauquelin, "Spheres of Influence," Psychology Today (Brit.), No. 7, October 1975, pp. 22-27.]. Som ochotný pripustiť, že všetky štatistické údaje, ktoré ukazujú významnú súvislosť medzi rôznymi stúpajúcimi, klesajúcimi, kulminujúcimi alebo čokoľvek robiacimi planétami, priamo veľmi trefné. Podobne je to s tvrdeniami o kamenných kruhoch a ich usporiadaní podľa rôznych nebeských telies počas niektorého z ich množstva pohybov voči Zemi. (1) Moja odpoveď je taká, že by ma oveľa viac prekvapilo, keby sa spomedzi všetkých miliárd a miliárd možných nebeských pohybov nenašlo dostatok takých, ktoré by významne korelovali s tuctom udalostí na Zemi alebo s individuálnymi črtami jednotlivcov. Podobne je jasné, že aj keď je veľmi nepravdepodobné, aby niekto pri hádzaní kockou hodil 20 krát za sebou hodil šestku, predsa sa to už stalo. Ak sa budeme hrať kocky dostatočne dlho, nepravdepodobné sa stane častým.
Tento druh zdôvodňovania (ten, ktorý vraví, "no, tak ako toto vysvetlíte??") je tým, ktorý sa považuje v astrológii za vedecký výskum. Pripomína mi to argument o existencii Boha, ktorý uviedol astronóm Cressy Morrison. Je strašne nepravdepodobné, že tento vesmír vznikol len tak náhodou. Keď je k dispozícii nekonečne dlhý čas, je veľká šanca, že nielen že tento vesmír vznikne náhodou, ale že by vznikol náhodou znovu a znovu. Tým nechcem povedať, že nie som naplnený úžasom pri myšlienke, že vesmír existuje a že namiesto ničoho existuje niečo. Som. To, že vôbec niečo existuje, ma ohromuje zakaždým, keď nad tým rozmýšľam. Ale zdá sa nepochybné, že niečo naozaj existuje a ak niečo existuje a máte neobmedzený čas, všetko, čo je možné, sa aj stane. (Leibnitz toto demonštroval v inom kontexte, keď obhajoval názor, že toto musí byť ten najlepší zo všetkých možných svetov. Všetko, čo je schopné existovať, nevyhnutne existuje. Ale to je iný argument pre inú úroveň a pre inú dobu.) Morrisonova analógia spočívala v tom, že vložil desať za sebou očíslovaných mincí do jedného vrecka a vyhlásil, že je nemožné náhodne vybrať mince von práve tak, aby boli v číselnom poradí. Myslel si, že tým dokázal takmer úplnú nemožnosť náhodného vzniku vesmíru. Ale ak má niekto nekonečne veľa času na vyťahovanie mincí z vrecka, nielen že by sme mohli očakávať, že sa želanú sekvenciu podarí vytiahnuť, ale stalo by sa to aj nespočetne veľa krát.
V každom prípade základným logickým princípom tu je niečo, čo má dočinenia s prepojením korelácie a kauzality. Predpokladám, že každý inteligentný človek si uvedomuje, že vzájomný súvis medzi x a y nie je dostatočným podkladom pre tvrdenie, že x spôsobuje či vyvoláva y. Ale ani inteligentní ľudia si očividne neuvedomujú, že ani štatisticky významná korelácia medzi x a y nie je dostatočnou podmienkou pre rozumné presvedčenie o kauzálnom spojení, a už vôbec nie pre vieru, že x spôsobuje y. Významná korelácia môže naznačovať kauzálne spojenie, ale môže to byť práve y, ktoré vyvoláva x (čo je nepravdepodobné v prípade polohy planét a atletických schopností. Ani ten najnaivnejší astrológ na svete by netvrdil, že atletické schopnosti niekoho spôsobujú, že Mars v istý deň stúpa alebo klesá!) Ak ste objavili významnú koreláciu medzi hodinami sexuálnej výchovy a predčasným materstvom, možno neexistuje žiadne kauzálne spojenie, alebo možno boli hodiny sexuálnej výchovy zavedené ako odpoveď na počet predčasných materstiev alebo možno práve tieto hodiny sexuálnej výchovy podnietili záujem o sex, ktorý potom viedol k predčasnému materstvu.
Takže naspäť k planétam a štatisticky významným koreláciám, ktoré potvrdzujú pravdu: prečo odmietam závery obhajcov astrológie? Pretože keď si položím nasledovné otázky, moja odpoveď je vždy rovnaká. Čo je pravdepodobnejšie: 1. že relatívne pohyby planét v čase narodenia vedcov, atlétov, umelcov, atď., sú významným kauzálnym faktorom v ich osobnostiach? alebo 2. že korelácie síce naznačujú kauzálne spojenie, ale existuje aj nejaký iný kauzálny faktor okrem pohybu planét, ktorý je síce významný ale zatiaľ ešte neobjavený (niečo také, ako záhadná "synchronicita") alebo 3. že korelácie sú náhodné javy, nech to znie akokoľvek nepravdepodobne? alebo 4. že isté druhy korelácií sú náhodné javy a niektoré naznačujú kauzálnu udalosť, ktorej príčina je ešte neobjavená alebo 5. že korelácie sú omyly, že je buď chybná matematika alebo dáta?
Každá z troch posledných možností sa mi zdá byť rozumnejšia ako veriť, že poloha Jupitera a Marsu atď. je relevantná pre osobnosť a zdravie jednotlivca. Voľba 2), že existuje nejaká všadeplatná sila riadiaca tak pozemské ako nebeské správanie, alebo ak chcete, "synchronicita", je asi rovnako bezcenná ako Leibnitzov pojem predom danej harmónie. Samozrejme, nikto by nikdy nedokázal, že synchronicita alebo predom daná harmónia neexistujú, ale tieto koncepcie sú bezcenné s výnimkou machinácii potrebných na záchranu niektorých iných bezcenných alebo nepotrebných metafyzických pojmov. Voľba 4) necháva otvorenú možnosť, že 1) alebo 2) sú správne, ale nevidím žiadny dôvod, prečo by to tak malo byť. Voľby 3) a 4) vyzerajú ako jediné rozumné možnosti.
Som si dokonale vedomý toho, že dokážete údaje napasovať do želaného astrologického vzoru tvrdiac, že na všetky tie, ktoré vzoru nevyhovujú, pôsobia "iné" vplyvy, ktoré interagujú s vplyvom dominantných planét (známe "negatívne vybrácie", na ktoré sa odvolávajú obhajcovia ESP, keď nedokážu zopakovať svoje psychické schopnosti.) Tento prístup uchyľovania sa k ad hoc hypotéze, aby sa zachránila teória, nie je niečo, čo by som mohol považovať za rozumnú predstavu. (Predpokladám, že pre pravého veriaceho je moja paradigma rozumnosti, ktorá ma vedie k tomu, že každé psychické, zázračné alebo okultné tvrdenia hodnotím ako neuveriteľné, veľmi podobná vytváraniu ad hoc hypotéz. Môžem len poznamenať, že tie dve veci sú veľmi rozdielne a žiadam od čitateľa, aby zvážil rozdiel medzi hľadaním výhovoriek pre dáta, ktoré nevyhovujú dopredu vymyslenej teórii a hľadaním dôvodov pre neakceptovania nelogických tvrdení.)
V každom prípade ma zaujíma, prečo sú pre osobnosť a charakter človeka počiatočné podmienky (v čase narodenia) dôležitejšie ako všetky následné podmienky (v priebehu života). A čudujem sa, prečo je za významný bod zvolený práve okamih narodenia a nie napríklad moment počatia. A čudujem sa, prečo iné počiatočné podmienky, ako je zdravie matky, podmienky miesta pôrodu, ostré svetlá, tmavé miestnosti, zadné sedadlo auta atď. nie sú dôležitejšie ako to, či Mars stúpa, klesá, kulminuje alebo fulminuje.
Takže je vôbec možné, že som, kto som, len vďaka polohe planét, hviezd, mesiacov, komét, asteroidov, kvazarov, čiernych dier atď., alebo že my všetci sme to, čo sme, len vďaka "synchronicite", predom stanovenej harmónii alebo nejakej inej sile? Áno, je to možné. Mám však nejaký dôvod si myslieť, že práve táto možnosť je pravdepodobnejšia ako tá druhá, totiž, že všetky tieto záležitosti sú nepodstatné a nemajú žiadny vzťah k môjmu "osudu"? Vôbec nie! Nedokážem nájsť jediný dobrý dôvod, prečo by som tomu mal veriť. Ale napokon, som predsa Býk a my všetci vieme, aký tvrdohlavý by som teda mal byť. Iní sú vo svojich žiadostiach liberálnejší a preto hľadajú argumenty v prospech neúprosnej astrológie.
Jedným z bežných argumentov v prospech astrológie je argument o popularite a tradícii: astrológii veria milióny ľudí a trvá to už niekoľko tisíc rokov. Tieto tvrdenia sú pravdivé, ale nemajú pre "pravdu" astrológie žiadny zmysel. Starovekí Chaldejci a Asýrčania poznali astrologické veštby už pred asi troma tisíckami rokov. Okolo roku 450 pred Kr. vyvinuli Babylončania 12 znakový zverokruh, ale boli to Gréci, ktorí od čias Alexandra Veľkého až po svoje podrobenie Rimanmi, dodali väčšinu základných prvkov modernej astrológie.
Rozšírenie astrologických praktík bolo zastavené vzostupom kresťanstva, s jeho dôrazom na božský zásah a slobodnú vôľu, ale v dobe Renesancie astrológia znovu získala na popularite, čiastočne vďaka znovu vyvolanému záujmu o vedu a astronómiu. Kresťanskí teológovia zbrojili proti astrológii a v roku 1585 ju Pápež Sixtus Piaty odsúdil. V tom istom čase práce Keplera a ďalších podmínovala podstatu astrológie, aj keď sa táto udržala. (3)
Niektorí obhajcovia astrológie tvrdia, že jej odmietnutie nevychádzalo z jej nezlúčiteľnosti so slobodnou vôľou, ale z nepochopenia toho, ako je ľudský osud vlastne prepojený s nebesami. Patrick Levine, autor knihy The Psychic Sourcebook: How to Choose and Use a Psychic (New York: Warner Books, 1988), tvrdí, že moderní astrológovia sú oveľa holistickejší ako ich starovekí predchodcovia. Súčasný astrológ neverí v nič také primitívne ako priama kauzálna súvislosť medzi nebeskými telesami a osudom človeka. Astrológ verí v prepojenosť všetkého so všetkým. "... existujú väčšie vzory energie, ktoré ovládajú všetky interakcie vo vesmíre a... tieto vzory alebo cykly sa odrážajú v pohybe hviezd a planét rovnakým spôsobom, ako sa odrážajú v pohybe ľudí a kultúr."Takže nejde o to, že by planetárne pohyby zapríčiňovali udalosti na Zemi, ale jednoducho o to, že tieto pohyby sú indikátormi vzorov vo vesmíre." Aby svoje tvrdenie podporil, Levine cituje Lindu Hillovú, ktorej kvalifikovanosť sám uvádza tým, že o nej povie, že "je to astrologička z New Yorku, ktorá ma 14 (sic) rokov praxe". Slečna Hillová vraví:" nemyslím si, že niekto presne vie, ako to funguje; proste to funguje. Carl Jung použil výraz synchronicita. Je to jednoducho synchronizácia.. Nejako sme synchronizovaní s nebeskými vzormi, ktoré existovali v čase nášho narodenia."
Pojem všetkého súvisiaceho so všetkým sa zdá byť zaujímavý pre mnohých ľudí a je pravdepodobne atraktívnejším pojmom pre modernú New Age dušu ako čokoľvek tak očividne falzifikovateľné ako tvrdenia o priamej kauzálnej súvislosti medzi planetárnymi javmi a jednotlivcom alebo historickými udalosťami. Táto myšlienka zapadá do Východného mysticizmu, alebo prinajmenšom do Západnej predstavy o Východnom mysticizme. New Age astrológ sa môže odvolávať na Singularitu pred Veľkým Treskom ako na dôkaz, že sme kedysi všetci boli Jedno. Ak sa niekomu viac páči Old Age mysticizmus, možno citovať predstavu, že my všetci sme Boh. Ale či sme všetci boli niekdy Jedno v materiálnom alebo duchovnom význame (Singularita alebo Boh) je irelevantné k tomu, čo sme teraz a čo by sme mali robiť so svojim životom. Myšlienka, že nie sme jednotlivec, ktorý je celkom zodpovedný za to, kým je, je pre celkom očividne pre mnohých ľudí lákavá. Keď už nič iné tak ich prinajmenšom zbavuje zodpovednosti za domnelé nedokonalosti v ich živote. Zdôrazňujem domnelé nedostatky, pretože si myslím, že aj keď mnohé nedostatky sú reálne, napríklad nedostatok potravy, obydlia alebo vzdelania, mnohé sú vytvorené umelo ľuďmi, ktorí prišli pred nami alebo ktorí sú našimi súčasníkmi.
V dnešnom svete sú najväčšími umelými nedostatkami práve tie materiálne, vytvorené v tejto našej peniazmi-a-postavením hnanej spoločnosti, ktorú každý významný filozof, Východný či Západný, ktorý kedy žil, označuje za irelevantnú k ľudskému šťastiu. Mnohí, tak ako Spinoza, identifikovali hon za bohatstvom, mocou a slávou ako nevyhnutnú cestu k sklamaniu. Ale falošná dilema vzniká vtedy, keď niekto cíti, že si musí vybrať medzi bezcennou, idiotskou a bezvýznamnou honbou za peniazmi a postavením a životom založeným na viere v okultné veci.
Existujú aj iné alternatívy k márnej honbe za plytkosťou a bohatstvom okrem Boha a psychikov. Jednou alternatívou je vytváranie krásy a dobra, napríklad pomáhaním iným, najmä ak tí iní sú deti. Nesebeckí ľudia sú vo všeobecnosti šťastní a nemusia chodiť na hodiny sebadôvery ani navštevovať raz do týždňa terapeuta. Ďalšou alternatívou je život plný učenia sa a učenia iných. Nie je nič nemorálne na tom, ak sa váš život začína radou astrológa, guru alebo terapeuta, ktorý vás presvedčil, že na vašej aure treba pracovať alebo že váš úspech závisí od polohy hviezd. Dospelý človek by mal byť schopný vidieť cez takéto tvrdenia a byť schopný dospieť k istému druhu pozitívneho postoja, myslenia, ktoré je potrebné k šťastiu a úspechu na základe nejakej pozitívnej činnosti namiesto na základe nejakého druhu viery.
Ohajcovia astrológie tiež podporujú svoju vieru odvolávaním sa na pojmy ako "že dĺžka menštruačného cyklu žien korešponduje s fázami Mesiaca a gravitačné polia Slnka a Mesiaca sú dostatočne silné na to, aby spôsobovali na Zemi príliv a odliv. Ak dokáže Mesiac ovplyvňovať príliv, tak potom celkom iste dokáže ovplyvniť aj človeka. Pýtate sa, aká je analógia prílivu u čoveka? No predsa ľudské telo je zo 70% tvorené vodou! A ak ustrice otvárajú svoje korýtka v zhode s prílivom, ktorý zasa tečie v zhode s elektromagnetickými a gravitačnými silami Slnka a Mesiaca, a ľudia sú plní vody, nehovoriac už o tom, že sa rodíme plaviac sa v mori zárodočnej vody, v tme, a nezabúdajúc, že slnečné žiarenie môže narušiť krátkovlnné rádiové signály, nuž, nie je potom inteligentnému človeku jasné, že ak nemôžu zemiaky uniknúť týmto vplyvom, ako by toho bol schopný človek? (4)
A predsa, nikto by netvrdil, že na to, aby pochopil vplyv Mesiaca na príliv alebo zemiaky, musí pochopiť počiatočné podmienky Singularity pre Veľkým treskom, alebo pozície hviezd a planét v čase, keď sa vyorávali zemiaky. Ak chcete vedieť, aký bude zajtrajší odliv, nebudete potrebovať vedieť, kde bol Mesiac v čase, keď sa vytvoril prvý oceán alebo rieka, ani či bol najprv oceán a potom Mesiac, alebo naopak. Počiatočné podmienky nie sú vôbec dôležitejšie - a pravdepodobne sú oveľa menej dôležité - ako súčasné podmienky pre súčasné vplyvy na rieky a rastliny. Ak to platí pre príliv, prečo by to neplatilo pre ľudí? Zrejme nie je žiadnou náhodou, že moderné, "vedecké", "high-tech" verzie astrológie, ako sú biorytmy alebo dianetika (dianetics), tiež kladú neopodstatnený dôraz na počiatočné podmienky.
Faktom je, že nemám žiadny problém akceptovať predstavu, že súvisím a som ovplyvňovaný, takým či onakým spôsobom, všetkým, čo je vo vesmíre, vrátane planét a hviezd. Ale okrem chvíľkového poetického snenia, ktoré táto myšlienka vyvoláva, nezdá sa mi, že by bol z tejto predstavy nejaký osoh. To, čo nás ovplyvňuje najviac, je oveľa bližšie po ruke a oveľa lepšie poznané ako vplyvy Marsu a Venuše. (5) Okrem Slnka a Mesiaca a príležitostne prechádzajúcich komét alebo asteroidov je väčšina planetárnych objektov od nás tak veľmi vzdialená, že akékoľvek vplyvy, ktoré by na nás tieto telesá mohli mať, by boli zatienené vplyvmi Slnka a Mesiaca. A aj napriek tomu všetkému existuje ešte ďalší objekt, ktorý je plný vecí, ktoré zrejme na nás majú podstatne väčší vplyv ako Slnko alebo Mesiac - je to planéta Zem!
Zem, ľudia a veci na Zemi, s ktorými človek prichádza priamo do kontaktu, majú pravdepodobne oveľa väčší vplyv na naše životy ako vzdialené nebeské telesá. Miesto a spôsob, akým sme sa narodili (na jasne osvetlenej pôrodnej sále alebo na zadnom sedadle auta počas dopravnej zápchy apod.), má na náš život asi väčší dopad, ako polohy hviezd v čase pôrodu. Navyše, ak sa ukáže, že dokážeme stanoviť špecifické účinky podľa špecifických podmienok miesta narodenia, potom dokážeme kontrolovať tieto podmienky tak, aby sme dosiahli želaný prospech. Na druhej strane, ak by aj bolo pravdou, že poloha hviezd a planét je pre náš život významnejšia ako to, či sme sa narodili za ťažkých podmienok, s hviezdami nemôžeme nič robiť a aj nad zrodením človeka môžeme mať len obmedzenú kontrolu. (Som rád, že nebudem astrológom v čase detí zo skúmaviek. Ako by som vedel, kedy sa môj klient "narodil"? Proces vzniku života nie je okamžitý. Neexistuje jedna jediná chvíľa, kedy sa to stane. Skutočnosť, že niekde nejaký úradník zapíše čas narodenia, je irelevantný. Vyberie si okamih, keď sa objaví plodová voda?, keď dôjde k prvým sťahom?, keď posledný prst alebo vlas opustí telo rodičky? alebo je to okamih, kedy sa lekár alebo sestrička pozrú na hodiny (bez pochyby na také, ktoré sú presné)?)
Vieme a dokážeme predpovedať s rozumnou presnosťou všeobecné účinky istých typov liečby kojencov a detí, ale pravdepodobne nikdy nebudeme schopní predpovedať jedinú špecifickú myšlienku alebo skutok dospelého na základe jeho jedinej skúseností ako dieťaťa. (Dianetika tiež môže vyzerať ako "vedecký", "high-tech" variant astrológie pre jej snahu hľadať príčiny chorôb dospelých, duševných i telesných, v počiatočných podmienkach, v tomto prípade v "pamäťových stopách" naprogramovaných ešte počas pobytu v maternici. Mohli by ste zarobiť majlant, keby ste vedeli predpovedať tieto "pamäťové stopy" (engramy) podľa polohy hviezd a planét). Pravdepodobnosť, že budeme vôbec niekedy schopní predvídať s dostatočnou presnosťou špecifické typy čŕt osobnosti na základe sumy mnohorakých podmienok počas detstva, je mizivá ale stále lepšia, ako keby sme to robili prostredníctvom polohy nebeských hviezd v čase narodenia.
Ak má nejaká "veda" o osobnostných črtách niekedy uspieť, tak by som povedal, že najskôr to bude genetika. Je stále viac dôkazov o tom, že genetický kód jednotlivca silne determinuje nielen farbu očí a podobné veci, ale aj osobné vlastnosti človeka. Možno jedného dňa človek bude môcť vojsť do obchodu alebo letištnej haly, vložiť prst do štrbiny v stroji a prečítajú mu jeho genetický kód. Stroj bude naprogramovaný tak, aby vám povedal nielen vašu farbu očí, pohlavie, rasu, sexuálne preferencie atď., ale tiež vám prezradí, či máte sklony k náboženstvu, či ste športový typ, či máte radi hudbu alebo literatúru, ako silná je vaša sexuálna túžba, či máte sklony k alkoholizmu apod. Feyerabend porovnáva genetiku s astrológiou nasledovne: "Počúvame často kritiku výroku, že hviezdy nabádajú, ale nenútia. Táto kritika prehliada skutočnosť, že moderná dedičná terória (napríklad) neustále pracuje s dispozíciami (vlohami)." (úškrn) Tiež tvrdí, že "každá priemerne zaujímavá teória je vždy v rozpore s početnými experimentálnymi výsledkami." (tamtiež).
Prekvapuje ma, že po tomto tvrdení nepokračoval vyhlásením, že čím je teória viac v rozpore s experimentálnymi výsledkami, tým je zaujímavejšia! Ale Feyerabend má pravdu v tom, že ak by sa genetika používala tak ako astrológia - na hľadanie vzorov synchronicity, namiesto aby potvrdila alebo odmietla tvrdenia o korelácii naznačujúcej nejaký druh kauzálneho vzťahu medzi génom alebo sadou génov a nejakou osobnostnou črtou - tak potom by genetika podobne ako astrológia bola terčom kritiky, že nabáda, ale nenúti. Myšlienka, že existuje gén, ktorý podmieňuje to, či bude človek veriacim alebo skeptikom k veciam okultným, je tá, ktorú považujem za odpudzujúcu. Ale nech je táto myšlienka akokoľvek odpudzujúca, zdá sa pravdepodobné, že práve túto vec bude jedného dňa možné otestovať, zatiaľ čo "synchronicita" zostane naveky len nejasným a neoveriteľným tvrdením.
A napokon, sú i takí, čo bránia astrológiu tým, že poukazujú na to, aké sú profesionálne horoskopy presné. Jeden môj kolega, učiteľ s doktorátom z histórie z Kalifornskej univerzity v Davise, praktizuje astrológiu. Samozrejme, že je to high-tech človek a má počítačový program, ktorý mu pomáha pri jeho čítaniach. Je si vedomý všetkých argumentov proti astrológii a dokonca pripúšťa, že logicky by to nemalo fungovať. Ale on verí, že to funguje. Tento koncept "fungovania" je veľmi zaujímavý. Čo to vlastne znamená?
V podstate povedať, že astrológia (alebo biorytmy či dianetika) funguje, znamená, že je presná do stupňa podstatne vyššieho, ako je púha náhoda. Pokiaľ viem, existujú dva spôsoby na obranu tohto tvrdenia. Jeden je ukázať štatistické dáta, ktoré potvrdzujú väčšiu ako náhodnú pravdepodobnosť kauzálneho spojenia medzi niektorým nebeským javom a niektorým faktorom, o ktorom je známe, že sa vzťahuje na istý druh osobnosti. Tento argument sme rozoberali už vyššie. Iným argumentom je poukazovať na prípady, kde sa predpovede podľa hviezd presne splnili. Príklady pre tento typ argumentácie uvádzam na inom mieste slovníka, v časti nazvanej "svalové čítanie" (cold reading). Keď vravia, že astrológia funguje, myslia tým, že veria, že ich horoskop im pasuje alebo že sa rady od astrológa ukázali ako užitočné. Netvrdil by som, že astrológ nikdy nemôže dobre poradiť, ale pochyboval by som o tvrdení, že jeho rada, nech bola akokoľvek užitočná, hocijakým spôsobom potvrdzuje platnosť astrológie. Okrem toho, viaceré štúdie ukázali, že ľudia často používajú tzv. selektívne myslenie - čím sa stáva, že ich horoskopická mapa je v zhode s vopred vytvorenou predstavou o nich samých. Navyše, mnohé z tvrdení, ktoré sa o znameniach (zverokruhu) a osobnostiach robia, sú vágne a vyhovovali by mnohým ľuďom narodených v celkom iných znameniach. Dokonca aj profesionálni astrológovia, väčšina ktorých opovrhuje astrológiou znamení Slnka, nedokážu vybrať správnu horoskopickú veštbu s väčšou presnosťou ako je štatistická náhoda.
A predsa astrológia zostáva naďalej populárnou, napriek skutočnosti, že v jej prospech neexistuje ani štipka vedeckého dôkazu. Dokonca i bývala prvá dáma Spojených štátov, Nancy Reaganová a jej manžel Ronald, sa radili s astrológom. Bolo to v čase, keď stál Reagan v čele slobodného sveta - z čoho možno urobiť záver, že astrológovia majú väčší vplyv ako samotné hviezdy.
Ďaľšie čítanie:
· Viď pôvodné referencie v anglickom originále
