Je to hypotéza, ktorá vznikla kvôli špeciálnej situácii alebo prípadu, najmä takému prípadu, ktorý vyvracia nejakú inú teóriu. Ad hoc hypotéza sa snaží vysvetliť zjavne protikladné alebo falzifikujúce dôkazy. Napríklad, namiesto toho, aby pripustili, že experiment nemohol byť zopakovaný, pretože ESP (extrasensory perception, mimozmyslové vnímanie), ktoré malo byť dokázané, nemohlo byť dokázané (podľa skeptikov sa niečo také ani dokázať nedá), sa to experimentátori snažia zvaliť na nepriateľské myšlienky prítomných, ktorí týmto podvedome ovplyvnili hodnoty ukazovateľa na citlivých prístrojoch. Samozrejme, ak sa takáto námietka vezme vážne, potom žiadny experiment na dokázanie ESP nikdy nezlyhá: nech sú výsledky akékoľvek, vždy je možné povedať, že boli spôsobené paranormálnymi psychickými silami, buď tými, ktorí boli testovaní alebo inými, ktorí testovaní neboli.
Tento druh ad hoc hypotetizovania dosiahol svoj smiešny vrchol pri parapsychológovi Helmutovi Schmidtovi. Do krabičky dal špeciálny druh švába tak, aby si títo jednotlivci mohli navzájom dávať elektrické údery. Mohlo by sa predpokladať, že švábom sa nepáči dostávať údery a že by si dávali šoky vo frekvencii v rámci bežnej alebo menšej ako bežnej pravdepodobnosti (ak sa šváby dokážu učiť zo skúseností). Šváby si však uštedrovali viac elektrických šokov, ako bolo možné očakávať pri štatistickej náhode. Schmidt z toho vyvodil záver, že "pretože on nenávidí šváby, možno to bolo jeho PK, ktoré ovplyvnilo náhodnosť výsledkov!". (Gardner, str. 59)
Iný typ ad hoc hypotézy sa používa, keď sa vyskytnú udalosti, ktoré nemožno logicky vysvetliť podľa pôvodnej teórie. V takomto prípade sa vytvorí ad hoc hypotéza v snahe zachrániť teóriu, aby nemohla byť zavrhnutá. Napríklad, ak v piatky občas prší, ale vy ste predložili novú teóriu na predpoveď počasia, podľa ktorej sa nám nebude dariť predpovedať, či naozaj bude každý piatok pršať, môžete prísť s ad hoc hypotézou ako tvrdením, že to, čo nazývame piatok, v skutočnosti nie je piatok ale štvrtok alebo sobota, na ktoré sa dívame z minulosti alebo budúcnosti alebo z pohľadu nejakého iného druhu kalendára!
K ad hoc hypotézam sa neuchyľujú len pseudovedci. Iný druh ad hoc hypotézy sa vyskytuje vo vede, keď je navrhnutá nová vedecká teória, ktorá odporuje nejakej zavedenej teórii a ktorej chýba základný vysvetľovací mechanizmus. Vznikne ad hoc hypotéza, ktorá chce vysvetliť to, čo pôvodná nová hypotéza nevie vysvetliť. Napríklad, keď Wegener prišiel so svojou teóriou posunu kontinentov, nedokázal vysvetliť, ako sa môžu oceány pohybovať. Navrhlo sa, že za pohybom kontinentov je gravitácia, aj keď pre toto tvrdenie nebol žiadny vedecký dôkaz. Dokonca vedci ukázali, že príťažlivosť je príliš slabá na to, aby mohla hýbať kontinentami. Alexis du Toit, zástanca Wegenerovej teórie argumentoval tým, že pohyb kontinentov by mohol byť vyvolaný radioaktívnym rozpadom dna pri brehoch kontinentov. "Táto ad hoc hypotéza nijako neprispela k prijateľnosti Wegenerovej špekulácie." (Gould, str. 160)
Ad hoc hypotézy sú bežné pri obhajobe teórie biorytmov. Napríklad, pri zistení, že počet ľudí nezapadá do predpovedaných vzorov teórie biorytmov, obhajca buď vytvorí nové rytmy, aby doplnil dáta alebo tvrdí, že niektorí ľudia sú niekedy alebo aj vždy arytmickí. Obhajcovia teórie biorytmov tiež tvrdili, že túto teóriu možno použiť aj na presné predpovedanie pohlavia nenarodeného dieťaťa. Avšak W.S. Bainbridge, profesor sociológie na Washingtonskej univerzite, urobil štúdiu, pri ktorej prišiel k záveru, že hádanie pohlavia dieťaťa pomocou teórie biorytmov má pravdepodobnosť 50%, čo je to isté ako hádzanie mincou. Istý odborník na biorytmy sa neúspešne snažil predpovedať pohlavie detí v Bainbridgeho štúdii vychádzajúc z jeho údajov. Manželka tohto experta prišla k Bainbridgovi so zaujímavou hypotézou, že v tých prípadoch, kde teória zlyhala, pravdepodobne išlo o homosexuálov s nedeterminovateľnými identitami pohlavia.
Astrológovia často radi používajú štatistické údaje a analýzy, aby nás ohúrili vedeckým charakterom astrológie. Samozrejme, vedecká analýza štatistických údajov neznamená, že nemôže ísť o astrológa. V týchto prípadoch môže astrológ môže vytvoriť ad hoc hypotézu tak, aby jeho údaje vyhovovali astrologickej paradigme, t.j. tie údaje, ktoré nepasujú, sú výsledkom pôsobenia iných, neznámych vplyvov, ktorými sa vyrovnávajú vplyvy dominantných planét.
Viď súvisiace položky o studenom čítaní, vzájomnom podporovaní, kontrolnej štúdii, Ockhamovej britve, placebo efekte, post hoc klamnej ilúzii, selektívnom uvažovaní, sebaklame, subjektívnom validovaní, svedectvách a o zbožných želaniach.
Ďašie čítanie
· Gardner, Martin. The Whys of a Philosophical Scrivener (New York: Quill, 1983).
· Gould, Stephen Jay. Ever Since Darwin (New York: W.W. Norton & Company, 1979).